Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 04.04.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Piatok po 4. pôstnej nedeli | Jn 7,1-2.10.25-30

separator.png

Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky. Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je." A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal." Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.

separator.png

Ježiš pozná Otca. Žime tak, aby sme spoznávali aj my Boha Otca.

Pôsta doba je vážny čas. Meditujeme nad utrpením, smrťou Pána Ježiša. Je správne, že Ježiša prijímame ako Boha Syna. Ježiš veľa urobil, aby sme mohli uveriť jeho poslaniu, a predsa vidíme, že mnohí sa nevedia rozhodnúť. Preto im povedal slová: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal" (Jn 7,28-29).

Počuli jeho kázne, videli Ježišov život viacerí. Prijať jeho učenie znamená radikálne zmeniť svoj život. Na druhej strane videli svoju ľahostajnosť, pohodlnosť a nemali síl, aby sa týchto slabostí zbavili. Cítili strach, a tak sa radšej uspokojili s neutrálnym stanoviskom. Áno, veľa sa dnes hovorí a uvažuje o Bohu, viere, o Ježišovi Kristovi. Vo svojom okolí vidíme záporné i kladné postoje. Každá strana a rozhodnutie má svoje dôvody. Prichádzame na svätú omšu, aby sme sa posilnili Ježišovým slovom i Telom v Eucharistii. Pripomíname si tým smrť na kríži, teda naše vykúpenie, naše oslobodenie od hriechu. Prichádzame, aby sme sa posilnili vo svojom vzťahu k Ježišovi, o ktorom nás učí naša Cirkev. Často si vo svojom živote uvedomujeme, že nesmieme byť kresťanmi iba v kostole, prípadne, keď sa doma v súkromí modlíme. Pred bohostánkom čerpajme silu a rozhodnutie vytrvať na ceste za Ježišom. Áno, sami neraz cítime, že je to veľmi ťažké, že to bolí, keď chceme ísť celkom a celí za Ježišom.

Z vlastného života vieme, že aj keď toto rozhodnutie bolo bolestné a ťažké, predsa to bolo rozhodnutie správne a krásne. Aj ja ako kňaz môžem z vlastného života povedať, že som nikdy neľutoval svoje rozhodnutie ísť za kňaza. Veď Ježiš povedal: „A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života" (Mt 19,29). Dnes po niekoľkoročnom kňazstve viem, že povolanie kňaza je ťažké, ale môžem povedať, že keby som sa mal znova rozhodnúť o svojom povolaní, neváhal by som ani minútu. Viem však i z vašich životných ciest, že nejeden z vás musel a musí sa ťažko rozhodovať vo svojej viere a ceste za Ježišom. Mnohí ste sa tiež presvedčili o tom, že keď ste v praktickom živote uskutočnili Ježišove slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma" (Lk 9,23), že Ježiš svojim verným neostane nič dlžný.

Ak sme sa raz rozhodli pre Ježiša, nesmieme si myslieť, že len raz v živote to bolí. Iste nechceme, aby aj o nás platili Ježišove slová z evanjelia: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal..." (Jn 7,28). Veríme, že Ježiš je náš Boh, večná Láska, ktorý nás miluje nadovšetko. Nechceme patriť medzi tých, o ktorých Ján napísal, že ho chceli chytiť a zabiť, keď im Ježiš oznámil, kto je a načo prišiel. Amen.

YouTube | Gloria.tv