Meditácia na 15.04.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok Veľkého týždňa | Jn 13, 21-33. 36-38

separator.png

Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?" On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?" Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku." Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr." Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky," alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc. Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi. Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete." Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?" Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr." Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba." Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš."

separator.png
Peter a Judáš. Rozdielny postoj k Ježišovi.

Je Veľký týždeň. Ježiš aj nás chce mať veľkými - skromnými, pokornými... Boh sa sklonil ku nám ľuďom. Prečo? Lebo nás miloval. V evanjeliu sa môžeme poučiť na dvoch príkladoch: Judáš nezvládol situáciu, dostal sa pod vplyv túžby po peniazoch, zradil Ježiša - a keď videl, čo vykonal, obesil sa. Peter - temperamentný apoštol, ochotný ísť za Ježišom až na Pilátovo nádvorie, pred obyčajnými slúžkami zaprie Ježiša.

Tu vidíme, že Ježiš nás nemôže spasiť bez nás. Bez nás nás stvoril, ale bez nás, nás nevykúpi. Judáš pod tlakom výčitiek svedomia koná nerozumne a proti učeniu Krista o milosrdenstve. Ide a podujme sa na podlý čin. Spácha samovraždu. Dopustil sa zrady na sebe samom. Nedal si život a nemá právo si ho ani vziať. Počínanie Petra je opačné. Aj keď Peter zaváhal, uvedomil si, že Ježiš ho miluje. Vedel to z viacerých stretnutí, naposledy v Getsemani, keď nevládal bdieť s Ježišom pri modlitbe. Peter, ktorý dostal strach pred slúžkami, možno ani nepokladal svoj prečin za taký, akým v skutočnosti bol. Nepriznal sa, že patrí medzi tých, čo prežili s Kristom tri roky. Prišla však chvíľa, keď Ježiš prechádzal okolo a ozval sa kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slová Krista: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš" (Jn 13,38). Kohút zaspieval a Peter si uvedomuje, že tri razy zaprel Krista. On, vodca apoštolov, on, ktorý našiel v očiach Krista čestné miesto, on, Peter - Skala, zaváhal. Peter však nerozmýšľa, ale koná. Jeho plač, ľútosť nad počínaním, ktorého sa pred chvíľou dopustil, je znakom, že aj on miluje Ježiša. Peter neklesol až tak hlboko ako Judáš. Peter ľutuje svoje počínanie.

Dve zaváhania. Pre nás poučné a len jedno z nich je príkladom. Sme slabí, aj keď sa vyťahujeme ako Peter. Musíme si uvedomiť, že v ťažkostiach, keď nás viera niečo stojí, ukazuje sa naša láska ku Kristovi. Nie je až také zlo upadnúť do hriechu, ako v hriechu zostať. Judáš nevedel povstať z neho. Neveril v odpustenie Krista, ktoré by mu bol Kristus zaiste dal, keby bol prišiel a poprosil. Kristus Petrovi nikdy nevyčítal jeho počínanie a zradu, snáď len pripomenul, keď sa ho po svojom zmŕtvychvstaní trikrát pýta: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma...?" (Jn 21,15). A Peter pri tretej odpovedi znova plače: „Pane, ty vidíš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád" (Jn 21,17). A z Petra, ktorý zaprel Krista sa stáva ten, ktorý má viesť svojich spolubratov. Petrovi zveruje Kristus primát.

To znamená pre nás, aby sme vždy verili v Krista, aby sme i v takých okamžikoch, keď zaváhame, keď sa dopustíme zrady na Ježišovi a jeho láske, neklesli tak hlboko a nedopustili myšlienku, že pre nás niet odpustenia. Pán Ježiš predsa povedal v podobenstve o dobrom pastierovi, že v nebi bude väčšia radosť nad jedným, čo potrebuje pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými. Amen.

YouTube | Gloria.tv

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu