Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 27.04.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

2. Veľkonočná nedeľa | Nedeľa Božieho milosrdenstva | Jn 20,19-31

separator.png

Vyznania Tomáša apoštola a rehoľnice Faustíny

Sú ľudia, ktorí veria len v to, čo vidia, o čom sa môžu presvedčiť svojími zmyslami. Je to nízke často zmýšľanie. Vyššie hodnoty ich nezaujímajú. Niet sa čo čudovať, že aj viera je pre nich len toľko, že mávnu rukou - čo aký večný život...! Sú však aj takí, čo ich prírodné zákony, fyziky, chémie, astronómie, a iné priviedli k viere v Boha, myšlienke na jestvovanie ľudskej duše, večný život v Bohu. Všetci z času na čas potrebujeme posilu vo viere. Pod tlakom zla, hriechu, nevery vo svojom okolí dochádza k narušeniu kontaktu s Bohom.

Vhod nám ide dnes na nedeľu Božieho milosrdrdenstva reakcia apoštola Tomáša, ktorý pri osobnom stretnutí vyznal Ježiša: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28). Sv.sestra Faustína mnohým svojím „Denníčkom" pomohla k viere. Hans Urs von Balthasar komentuje dnešné evanjeliu v tom zmysle, že vysvetľuje dve vážne ťažkosti. Keď sa Pán Ježiš stretáva s učeníkmi, prináša im veľké odpustenie z neba od hriechov celého sveta, za ktoré On na kríži zomrel a zmieril ľudstvo s Otcom. Počas veľkonočnej slávnosti Cirkev si pripomína odpustenie všetkých hriechov, za ktoré zomrel Ježiš a skrze Ježiša prijíma Cirkev Ducha Svätého. Ďalej spoveď to nie je trest, ale akt - dar viery, keď prostredníctvom kňaza, služobníka Cirkvi, sú nám odpustené hriechy, ktoré robia našu dušu čistou, keď ako novonarodené deti okúsime, aký dobrý je Pán. Stávame sa takými skrze vieru, ktorá umožňuje konať Bohu v nás. Sv. Faustína i neveriaci Tomáš, zastupujú pokolenia kresťanov, keď sv. Faustína videla Ježiša a uverila mu a sv. Tomáš najprv nevidel a potom videl Ježiša, počuje slová: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili" (Jn 20,29). Činnosť Boha v nás je oveľa väčšia, ako si v tejto chvíli môžeme myslieť.

Udalosti okolo smrti Pána Ježiša boli pre Tomáša ako ľadová sprcha. Sv. Faustínu si zas Ježiš vyvolil, aby na začiatku XX. storočia, Poľsku vydala iné svedectvo viery. Tomáš opustil Ježiša pri jeho zatknutí. V smrti Učiteľa videl zrútenie všetkého, čo tri roky v jeho škole získal. Všetko toto videl a prežíval Tomáš len ako človek a nie ako ten, ktorého si Ježiš pripravoval na svoju misiu. Faustína v pokore prijíma Ježišove slová. Tomáš mal inú predstavu o Ježišovi a svojej budúcnosti. Cíti, že sa ocitol ako na rumovisku. Je sklamaný alebo až podvedený. Vrátil sa k ostatným apoštolom len zo strachu pred židmi? Myšlienky, ktorými sa zapodieva, sú ťažké. Vo vnútri množstvo nezodpovedaných otázok, medzi ktoré patrí aj poznámka apoštolov, že videli Pána a ešte aj zatvorené dvere miestnosti, v ktorej sedí s ostatními. Niet sa čo čudovať, že povie: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch... neuverím" (Jn 20,25). Je neveriaci? Je pod vplyvom ťažkých udalosti, ktorým podľahol a na všetko sa díva len prirodzenými očami. Vytratilo sa nadšenie za Ježiša. Dva krát Ježiš oslovuje apoštolov „Pokoj vám" (Jn 20,26).

Dnes môžeme byť Tomášovi vďační za jeho správanie pred stretnutím, ale aj po stretnutí s Ježišom. Sme vďační i sv. Faustíne za sprostredkovanie posolstv o Božom milosrdenstve. Uveriť znamená, uznať to, že Boh je verný. Rôzne vyznali vieru Tomáš i Faustína. Mnohí aj dnes, ak nepríjmu zmŕtvychvstalého Ježiša, nespoznajú pokoj svojej duše a krásu života z viery. Tak potrebné je otvoriť sa Bohu a úprimne vyznať ako Tomáš, či žiť v tichu kláštora ako Faustína. Stali sa stal patrónom tých, ktorí úprimne hľadajú svojho Boha a Pána. Že je možné nájsť Boha, keď chceme a spolupracujeme s milosťou Božou, je to aspoň možno prirovnať k vedeckým objavom.

Veda rozpráva o zaujímavých udalostiach, objavoch. Vedci by neobjavili mnoho už existujúcich vecí, keď by verili len v to, čo sa dá vidieť. Tak napríklad v roku 1781 anglický astronóm Frederick William Herschel objavil siedmu planétu slnečnej sústavy Uran. Astronómovia presne vypočítali dráhu obletu Urána, po ktorej sa pohybuje okolo slnka, a boli veľmi prekvapení, keď si všímali, že planéta sa miestami odchyľuje od svojej vypočítanej dráhy. Vtedy francúzsky astronóm Le Verrier uvažoval: „To musí byť neobyčajná sila, ktorá tak neobyčajne silno pôsobí na planétu Uran. Musí to byť ôsma planéta, ktorá spôsobuje tieto zmeny." Po dlhých a ťažkých výskumoch, vypočítal s matematickou presnosťou, kde sa táto nová planéta má nachádzať. Vypočítal jej veľkosť, objem i hustotu. Keď  toto všetko urobil, tak 18. septembra 1848 napísal list priateľovi astronomovi Gallovi, ktorý žil v tých zemepisných podmienkách, odkiaľ bolo možné planétu vidieť. Vo spomínanom liste ho prosí, aby hľadal neznámu planétu v súhvezdí Capricoranus, niečo na východ od hviezdy, pretože ona tam musí byť. Gallovi bol doručený list 23.septembra a ešte v ten istý večer planétu uvidel. Celý učený svet bol prekvapený, ako je možné urobiť tak veľký objav a pri tom nemusí astronóm opustiť svoju izbu. Akým spôsobom Le Verrier urobil svoj objav? Veril v niečo, čo nevidel. Vraj neskoršie tiež nechcel vidieť ním objavenú planétu, tvrdil, že hoci by ju aj videl na vlastné oči, nebol by o jej existencií tak presvedčený, ako vtedy, keď sa opieral o výpočty pri jej objavení. Veril v jej existenciu, keď robil výpočty. Veril a nevidel ju.

Uvedomujeme si, že taktiež nie všetko, čo nemôžeme vidieť, že nejestvuje. Mnohí vedci ešte nemali takú techniku, ako majú dnes vedecké laboratória, a hovorili o veciach, ktoré sa nedajú vidieť voľným okom, prípadne ani nedokonalými mikroskopmi, zväčšovacími sklami, lupami.

Smelo môžeme povedať s vedcami, že „veríme i keď nevidíme". Veríme v Toho, ktorý všetko vidí. Veriaci to má iste ľahšie ako neveriaci. Ďakujme Bohu za brata a sestru, svätých apoštola Tomáša a rehoľnicu Faustímu. Amen.

YouTube | Gloria.tv | Daily Motion