Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 03.06.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Utorok po 7. veľkonočnej nedeli | Druhá pravda "V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý"

separator.png

Viac o Najsvätejšej Trojici / Bohu / Ježišovi / Duchu Svätom sa dozviete v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka tu.

separator.png

Učme sa v živote konať v mene Najsvätejšej Trojice

Skúsme si predstaviť, ako vyzerá Najsvätejšia Trojica. Ako asi vyzerá Otec, ako Syn a ako Duch Svätý? Tak čo, podarilo sa? Možno sme mali pred očami starého deduška, ktorý sedí na dajakom tróne, vedľa neho sedí mladý muž v najlepších rokoch a nad nimi lieta vtáčik, akože holubica. Alebo sme videli veľký trojuholník, z ktorého na nás pozerá veľké oko. Toto sú asi najčastejšie predstavy alebo zobrazenia Najsvätejšej Trojice, ktoré poznáme už od malička. Ale skúsme sa ešte raz zamyslieť a skúsme si predstaviť svoj obraz Najsvätejšej Trojice. Niečo také, čo by bolo naše a nie odpozorované.

Myslím, že sme všetci na tom rovnako. Akosi sa nám to nedarí, nejde to. Nedokážeme to? Svätého Augustína tiež trápila takáto myšlienka, že ako je to s tou Trojicou. Ako vlastne vyzerá, ako je to možné, že je to jedna podstata a sú v nej tri osoby, aké sú medzi nimi vzťahy. Veľmi sa nad tým zamýšľal. Raz takto uvažujúc nad Najsvätejšou Trojicou, prechádzal sa po pláži a zbadal, ako sa tam hrá jeden malý chlapček. Keď prišiel k nemu bližšie, videl, že ten chlapček nosí vodu z mora a leje do dierky, ktorú vykopal v piesku. Potom zasa odbehol k moru, nabral, vylial, a zasa odbehol a... „Čo to robíš?" opýtal sa ho. A ten chlapček mu odpovedal: „Prelievam more do tejto dierky." Augustín vedel, že to nie je možné, preto chlapcovi hovorí: „Ale to sa ti nikdy nepodarí." Vtedy dostal takúto odpoveď: „Skôr ja prelejem more do tejto dierky, ako ty pochopíš Najsvätejšiu Trojicu."

Pán Ježiš nám pripomína, že „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy" (Jn 16,13), že budeme môcť viac porozumieť Najsvätejšiu Trojicu. Ak sa to nepodarilo svätému Augustínovi, asi ťažko by sa to podarilo nám. Aj keď dogmatika vie aspoň čo-to povedať o nej, ale hovoriť o tom, ako Otec plodí Syna a z nich vychádza Duch Svätý, je zbytočné, lebo je to aj dosť ťažké, a nie je to až tak veľmi potrebné pre spásu človeka. Môžeme sa preto spýtať: "čo nám, ľuďom dnešnej doby, môže dať do života Najsvätejšia Trojica?"

Z tých dogiem vieme, že Trojicu tvoria tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. O Otcovi vieme, že on stvoril svet, a vôbec stvoril všetko, čo existuje. Tak ako Otec stvoril svet, tak aj my tvoríme svet okolo nás. Otec stvoril, to znamená - vytvoril z ničoho, niečo. My toto nedokážeme, ale my dokážeme tvoriť, čo znamená, niečo čo je, pretvárať na niečo iné. Môžeme povedať, že to, čo sa deje v našej blízkosti, to ovplyvňujeme aj my. Zoberme si len taký základ nášho bytia - rodinu. Každý žijeme v prostredí rodiny, každý má svojich rodinných príslušníkov. Či už je to otec, mama, bratia, sestry, synovia, dcéry, bratranci, sesternice, strýkovia, tety..., alebo tí neskôr narodení - vnúčatá, alebo dokonca pravnúčatá. Keďže sme členmi rodiny, máme moc vplývať na rodinnú atmosféru. Aj vďaka nám môže byť doma veselšie alebo nervóznejšie, aj vďaka nám môže doma prevládať láska alebo nevraživosť, smiech alebo plač, úsmev alebo hnev. Stačí tak málo, robiť to, čo robil Otec, keď stvoril svet. On vždy keď niečo spravil, pozrel sa na to, ako čítame Svätom Písme „a videl, že je to dobré." My možno až príliš často robíme veci, za ktorými sa ani nepozrieme, neskôr ich ľutujeme a potom musíme niesť následky. "Otec sa na mňa hnevá, manžel sa so mnou nerozpráva, svokra ma nenávidí, zať ma ani pozrieť nepríde..." a možno stačí tak málo, pozrieť sa na naše skutky, skôr ako ich necháme tak. A povedať si: "Áno, je to dobré." Potom sa nemusíme báť, že by to v našej rodine vŕzgalo.

Syn-Ježiš o sebe povedal: „Neprišiel som dať sa obsluhovať, ale slúžiť." Ako vieme, Ježiša mali ľudia radi, nebo nehľadel na seba, ale vždy mal pohľad upriamený na toho, komu bolo treba pomôcť, poradiť. Bratia a sestry, ako sme na tom my? Čo je našou prioritou? Vlastné dobro alebo dobro blížnych? Tak je jasné, že najprv sa musíme postarať o seba, aby sme sa cítili fajn, až potom sme schopní postarať sa o iných. To zasa nikto nemôže povedať, že mu je prednejší blížny ako on sám. To by sa dalo možno aj liečiť. Ale sme ochotní niečo spraviť pre toho vedľa mňa? A to bez rozdielu farby pleti, pohlavia, reči.... Ježiš nechce veľa, ale chce ochotu. A keď bude ochota, bude všetko.

A čo Duch Svätý, ktorý má viacero pomenovaní? Posvätiteľ alebo Potešiteľ. My takú moc posväcovania nemáme, ale moc potešovať, tú má každý z nás. Matka potešuje svoje maličké deti, keď jej plačú, že sa im niečo stalo. Učiteľka potešuje školákov, že druhá písomka to napraví, alebo že môžu ísť odpovedať, a tak si opraviť zlú známku, lekár, potešuje pacientov, že jeho zdravotný stav nie je až taký zlý, že si musí obzerať katalóg náhrobných kameňov. Ale veľmi často vie a dokáže potešiť obyčajný úsmev, zopár teplých slov na adresu niekoho, komu sa nedarí. Maličká pozornosť manžela svojej milovanej žienke. Ochota detí pomôcť doma pri upratovaní, umývaní riadu, vysávaní... návšteva chorého v nemocnici, ktorý je tam sám, alebo len priateľská návšteva kamaráta. Ale veď každý vie, že pre krajší deň naozaj veľa netreba. Šéf firmy namiesto ranného kriku na podriadených zvolí zaželanie krásneho a veselého dňa. Mamička namiesto ranného zvolania: "Vstávať a pohyb ide sa do školy," zapraje dobré ráno. Manžel pri odchode do práce namiesto "Maj sa," dá pusu na líčko svojej manželke. A takto by sa dalo rozprávať do nekonečna. Každý vie, čo poteší tých, čo sú okolo neho.

Medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým vládne obrovská neopísateľná láska. Medzi nami to tak často nie je, ale asi častejšie je to pravý opak tej lásky. Byť láskavý voči svojim drahým, to je ľahké, to dokáže každý, aj malý chlapec má rád toho, kto mu dá cukrík. Ale vo svete nie sú len tí, ktorí nám vyhovujú a asi je to tak, že je viacej tých, ktorých by sme poslali kade ľahšie, ale toto od nás Boh nechce. Otec, Syn a Duch Svätý sú každý iný a predsa sú jedno. My sme tiež každý iný a predsa sme jedno ľudstvo. A nie len jedno, ale jediné ľudstvo. Ja viem, jedno je povedať „majte sa radi" a druhé to aj uskutočniť. A aj to viem, že sa to vždy nedá, ale je veľa možností ako predísť konfliktom, hádkam a tak večným nezhodám medzi osobami. Možno si len v pravý čas zahryznúť do jazyka a nechať si poznámku pre seba, alebo nehľadať na človeku to, čo mi vadí, ale snažiť sa nájsť to, čo je v ňom alebo na ňom pozitívne. A taký človek neexistuje, čo by nemal v sebe dačo dobré, lebo všetci sme stvorení na Boží obraz a Boh nemôže byť stelesnenie zla.

Preto bratia a sestry, skúsme sa na ľudí pozerať aspoň troška ináč ako doteraz a to hlavne na tých, ktorí nám idú na nervy, na ktorých ťažko hľadáme prívetivé slová. Naše okolie bude tak zbavené napätia, hádok, neznášanlivosti a začne prevládať láska, radosť a úsmev. A to sa nám bude potom sveta žiť. Len najskôr treba začať. Prajem vám, aby ste vždy a všade dokázali rozdávať tento úsmev a radosť a tak si vedeli vychutnávať nádherné vzťahy doma, v rodinách, v práci, v škole, na ulici, meste či dedine, slovom všade. A tak budeme všetci napodobňovať lásku, ktorou žije Najsvätejšia Trojica. Amen.

YT | GTV | DM