Meditácia na 11.06.2014
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5,17-19
Svedomie
Máme povinnosť a zodpovednosť vychovávať sa, formovať svoje svedomie. Svedomie je teda v hlavnej miere základom vnútornej dôstojnosti človeka, a zároveň aj jeho vzťahu k Bohu (Bl. Ján Pavol II.). Ježiš nám hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov..." (Mt 5,77). Chce splniť svoje poslanie čiarky a písmena, čiže všetko tak, ako to bolo v Božom pláne od začiatku.
Zákony, ktoré tvorí človek, je potrebné meniť. Prichádzajú iné okolnosti, stav, iní ľudia. Božie zákony zostávajú stále tie isté. Boh je najvyšší zákonodarca. Boží zákon môže zmeniť len Boh. Človek by chcel zmeniť Boží zákon, nemôže. Veľa ľudí by chcelo prispôsobiť Boží zákon svojím možnostiam. Boh nechce úpadok človeka. Boh nedovolí páchať hriech. Ak by bolo dovolené klamať, tak na zemi sa všetci stanú klamármi. Ak bude dovolené kradnúť, všetci budú zlodejmi. Ak bude dovolené vraždiť, všetci sa stanú vrahmi. A tak je to s každým hriechom. A život na zemi by sa stal peklom. Božie právo pomáha zdokonaľovať sa človeku v mravnosti, v duchu pokoja spoločného života. Najvýhodnejšia cesta života pre človeka je cesta, na ktorej človek zachováva Právo. Zákon, prikázania nechcú ujarmiť človeka. Naopak. Človek, ktorý si uvedomuje, čo chce Boh zákazmi, príkazmi, verne ich zachováva. Vidí v nich Boha, ktorý je Láska. Čím väčšie poznanie Lásky, tým rozhodnejší postoj proti hriechu, tým rozhodnejší postoj k Láske. Blúdiace svedomie zaväzuje (sv. TA II/II q.19 a.5.).
Je potrebné, venovať pozornosť výchove svedomia človeka. Nestačí, že sa človek naučí prikázania, ale je jeho povinnosťou, aby svoje počínanie konfrontoval s príkazmi. Ak človek dobre rozumie zmyslu jednotlivých príkazov a zmyslu ich celku, vtedy sa dostáva k ideálu života a Cirkev prijíma ako prostriedok na ceste života, ktorá mu pomáha, riadi ho, usmerňuje a vedie bezpečne cestou do večného života.
Môže sa stať, že pod vplyvom prostredia, okolností života a iných okolností stratí človek jasný pohľad na niektorý príkaz, a práve tu je poslanie Cirkvi, aby ho usmernila, aby neostal v omyle. Cirkev je autorita v oblasti viery a mravov. Ježiš dal moc Petrovi a prisľúbil Ducha Svätého. Preto jedine Cirkev má právo a povinnosť vysvetľovať príkazy viery a mravov. Nemôže to ponechať na osobný názor či mienku skupiny či nejakého vodcu. Morálka začína tam, kde končia slová (A.Schweitzer). História i dnešok sú dôkazom falošných ideológii a falošných vodcov.
Doporučuje sa z času na čas, sa zastaviť a vážne prehodnotiť, či prekontrolovať svoje svedomie. Tak hovoríme o večernom spytovaní svedomia, ktoré sa doporučuje ako hygiena duše, keď hygiene tela rovnako venujeme pozornosť. Krátke spytovanie svedomia je na začiatku každej svätej omše. Je to na mieste, lebo omša je najsvätejšia obeta a primerane k tomu sa na ňu máme pripraviť. Amen.