Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 24.06.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Narodenie svätého Jána Krstiteľa | Lk 1,57-66.80

separator.png

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján." Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá." Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať." A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?" A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

separator.png
Memento sviatku
Aktuálnosť sviatku Narodenia Jána Krstiteľa.

Čo myslíte, ako dlho musím prosiť Pána, aby som vyhral milión?
„Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou" (Lk 1,57). V dnešnom "radostnom" evanjeliu sme počuli o narodení Jána Krstiteľa. Lenže skúsme sa najprv pozrieť na to, čo všetko sa odohralo, ešte predtým ako sa Ján narodil. Všetko také radostné spočiatku nebolo. Alžbeta a jej manžel Zachariáš boli v staršom veku. Problém bol v tom, že nemali deti. V židovskom národe ak niekto bol bezdetný, považovali to za veľký Boží trest. Obaja Zachariáš i Alžbeta trpeli, že nebudú mať potomka, a z druhej strany sa im dostávalo rôznych výsmechov a ponížení zo strany ľudí. Isto ich ohovárali a posmievali sa im. A ľudia, keďže sú domýšľaví, kto vie, k čomu všetkému dospeli a dali si odpoveď. A aby to nebolo málo pre Alžbetu, tak jej muž onemie.

Ako sa na to všetko Alžbeta pozerala? Považovala to za trest alebo za požehnanie? Keď jej bolo ťažko, tak aspoň sa porozprávala s mužom a uľavilo sa jej. Teraz s ním komunikuje už len tak, že jej Zachariáš odpovedá písaním. Keď sa pozrieme na stať Písma ešte pred narodením, Písmo uvádza, že obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania i ustanovenia. Teda, žili podľa príkazov a odmenou by im malo byť požehnanie. Lenže, požehnanie neprichádza. Každý deň sa modlia, a nič. Písmo neuvádza koľko mali presne rokov, iba to, že boli v pokročilom veku. Ak mali 50-60 rokov, tak možno tých 20-30 rokov boli bez dieťaťa a toľko rokov sa im dostávalo utrpenia. Až v starobe im Boh preukazuje milosrdenstvo a dostáva sa im tej milosti že môžu mať dieťa. Utrpenie vystriedala radosť. Narodí sa im syn a to v pokročilom veku. Vo veku, keď už ženy nemajú deti. A opäť sa dostáva Alžbeta do úst ľudí, ale tento krát v dobrom a v očakávaní. Po narodení ho idú dať obrezať a tam sa stane opäť niečo nezvyčajné. Zachariáš, ktorý pri zvestovaní onemel, začína rozprávať a velebiť Boha. Všetkých ich susedov sa zmocnil strach a všade sa o tom rozprávalo a nad životom tohto dieťaťa visí otáznik. Čím len bude?

Čo myslíte, keby sa Alžbeta prestala modliť a dôverovať, ako by to všetko dopadlo? Ona ostáva verná. Toľko rokov. Určite mala dni, keď pochybovala, ale napriek tomu ostala verná. A tú vernosť a vytrvalosť jej Boh odmeňuje. Skúšal ju až do krajnosti, až do staroby, keď možno sa už zmierila s tým, že nebude mať dieťa. A práve vtedy Boh ukázal svoju moc. Moment, kde človek rozumom dospeje, že už nie je pomoc, a vtedy zakročí Boh a povie: ešte som tu ja. Ja som Boh. Ja môžem všetko. Stačí jedno slovo.

Manželka mala manžela, ktorý bol nepraktizujúci, ale ani protináboženský. Ochorela a veľmi sa trápila, ostala totiž doma na lôžku. Pán farár k nej chodil a povzbudzoval ju, aby prosila za svojho manžela, aby sa obrátil a aby aj obetovala svoje utrpenie, že Boh sa už postará. Veľmi túžila, aby svojho manžela mohla vidieť ako obráteného. Jedného dňa prišla za kňazom ich suseda, že ten manžel náhle ochorel, či by nemohol prísť, ale nevie, či sa bude chcieť vyspovedať. Kňaz vzal všetky potrebné veci na zaopatrenie, čo ak. Muž sa ani nechcel vyspovedať, ale po polhodinovom rozhovore, v ktorom si prešiel celý život, nakoniec sa vyspovedal a prijal Ježiša. Jeho žena sa nakoniec dočkala obrátenia. Prosila vrúcne a vytrvalo, aby sa jej manžel obrátil a aby jeho duša bola zachránená. Táto modlitba bola vypočutá, pretože to bola vytrvalá modlitba.

Iná prosba môže byť, aby som vyhral milión, ale po čase, keďže milión neprichádza, ja sa s tým zmierim a prestanem o to prosiť. Táto prosba nie je vytrvalá, preto nie je ani vypočutá. A ak by sme o niečo prosili, čo nie je v súlade s Božou vôľou, alebo by nám to mohlo byť uškodiť, či byť prekážkou na ceste do večnosti, Boh tieto modlitby nevypočuje, pretože chce, aby sme sa dostali k nemu. Alžbeta sa roky modlila a nakoniec ju Boh vypočul. Nebojme sa prosiť nášho nebeského Otca o čokoľvek, a ak nás hneď nevypočuje, nedajte sa znechutiť, veď on najlepšie vie, čo nám najviac treba. Amen.

YT | GTV | DM