Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 05.07.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov | Mt 28,16-20

separator.png

Poslanie kresťana
Hlbšie si osvojiť vydanie svedectva o Kristovi.

Čo v nás vyvoláva slovo reklama? Aké pocity pri tom prežívame? Povieme azda, že je to niečo, čo patrí ku každodennému životu. Obklopuje nás na každom kroku. Všade nám niečo ponúkajú, čo je samozrejme podľa nich, vždy to najlepšie a najvýhodnejšie. Do reklamy je zapojených mnoho ľudí, ktorí horlivo pracujú pre finančný zisk. Často hovoria aj vedome polopravdy, len aby na tom čo najviac zarobili a ani sami neveria tomu, čo hovoria.
Drahí bratia a sestry, milí mladí priatelia, Ježiš v dnešnom evanjeliu vyzýva svojich učeníkov, a teda aj nás, k apoštolátu a k svedectvu. Pred tým ako vystúpil na nebesia, keď boli s ním zhromaždení na vrchu, povedal im: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" (Mt 28,19-20a).

Ježiš nám daroval pravdu, ktorú prijal od svojho Otca a ktorej veríme. To nie je nejaký pochybný tovar, ktorý odporúčajú rôzni dealeri, so zreteľom na zisk. My máme byť svedkami a ohlasovateľmi tejto pravdy. V dnešnom evanjeliu sme počuli, že Ježišov príbeh sa neskončil jeho smrťou, vzkriesením a nanebovstúpením. Práve naopak, vtedy sa len nanovo začal. Odtiaľ, z hory v Galiley, sa jeho učeníci vydali do celého sveta, aby všade ohlasovali Kristovu radostnú zvesť. Takto sa to bude diať po všetky časy, až do skončenia sveta. Teraz, pri Ježišovom odchode, sú všetci okolo neho, sú jedno s ním ako ovce so svojím pastierom. Tri roky žili s ním a často ani nechápali, kým je Ježiš. Teraz spoznali, že Ježiš je Pán - ich Pán a Pán celého sveta. Toto poznanie si vyžadovalo bezpodmienečné oddanie sa pre Kristovu vec - ohlasovanie evanjelia. Stali sa z nich naozajstní Kristovi nasledovníci, ktorí sa s plnou vážnosťou priklonili k nemu, snažia sa o posvätenie skrze neho a v plnej ochote sa mu dávajú k dispozícii. Toto sú znaky, ktoré budú charakterizovať Kristových nasledovníkov cez všetky nasledujúce obdobia.

Pozrime sa bližšie na Ježišov „misijný rozkaz," ktorý sme dnes počuli. Obsahuje tri podstatné časti. Najprv Ježiš hovorí: „Učte všetky národy" (Mt 28,19a). Tým vyzýva učeníkov, aby všetkým ľuďom hlásali jeho radostnú zvesť. Má to byť ohlasovanie, ktoré z nich urobí taktiež apoštolov. Z adresátov ohlasovania evanjelia nie je nik vyňatý, ani zatvrdlivý židovský národ, ktorý nechcel prijať Krista a jeho učenie. Potom nasleduje druhá časť Ježišovho „misijného rozkazu": „Krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého" (Mt 28,19b). Tým pozýva všetkých, ktorí spoznajú jeho evanjelium, aby prijali zárodok večného života vo sviatosti krstu. Ježiš svoj „misijný rozkaz" končí slovami: „Naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal" (Mt 28,20a). Teda nestačí len krstiť nových členov Cirkvi; je potrebné aj naďalej ich viesť v živote s Kristom. Krst sa musí overiť v živote. Každý, kto bol pokrstený v Kristovi, je povolaný o ňom svedčiť slovom i životom. Na tomto sa overuje pravosť kresťana. Sú rôzne spôsoby, ktorými môžeme a máme vydávať svedectvo. Všetci kresťania, bez výnimky, sú k tomu povolaní, každý na svojom mieste a svojím spôsobom. Môže to byť slovom zvestovateľa, slovom výzvy, slovom poučenia, napomenutia, útechy. Tým často viac otvárame ľuďom bohatstvo povolania v Kristovi. A týmto sa rozmnožuje aj viera. Okrem zvestovania slovom, je veľmi dôležité aj zvestovanie skutkami a životom, ktorý priťahuje nových nasledovníkov Krista a podporuje život tých kresťanov, ktorí už prijali evanjelium.

Dnes sme sa tu zhromaždili, na slávnosť našich vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda, Cirkev nám predkladá pred náš duchovný zrak vynikajúci vzor ich apoštolátu. Oni verne splnili Kristov „misijný rozkaz". Potom, čo spoznali Ježišovu pravdu, privinuli sa k nej celým srdcom a nezradili ju ani pri rôznych ťažkostiach svojej doby. Veď si len pripomeňme, čo všetko kvôli svojmu presvedčeniu podstúpili. Najťažšie bolo pre nich nepochopenie zo strany svetských a cirkevných predstaviteľov. To ich však neodradilo, lebo si boli vedomí, že Boh a mnohí ľudia ich potrebujú. Naši predkovia boli akoby vo tme, lebo ešte im nebolo zjavené v prístupnej forme Slovo evanjelia. Sv. Cyril a sv. Metod im ho zvestovali a zároveň celým svojím životom dosvedčovali pravdivosť týchto slov. Podľa Kristových slov, v dnešnom evanjeliu sú pre nás vzorom. Tak ako oni vo svojom čase a na svojom mieste v spoločnosti hlásali a dosvedčovali Kristovu blahozvesť, tak to máme robiť aj my. Každý tam, kde je postavený. Položme si každý z nás otázku: Hlásam a dosvedčujem Kristovo Evanjelium aj ja? Alebo sa bojím, či hanbím za Krista? Všetci máme byť podľa Ježišových slov „soľou zeme a svetlom sveta" (Mt 5,13-14). Som naozaj soľou zeme? Som skutočne soľou zeme a svetlom sveta? Ježiš po označení svojich nasledovníkov za svetlo sveta dodáva: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 5,16). Apoštolát nie je len slovné ohlasovanie evanjelia, ale celý opravdivo žitý kresťanský spôsob života. A zároveň, toto ohlasovanie sa nezameriava len na neveriacich, ale aj na posilňovanie spolubratov vo viere. Aby sme splnili Ježišov „misijný rozkaz", ešte nemusíme ísť všetci do misii. Nielen tam možno svedčiť o Kristovi. Všade okolo nás je dosť možností, kde môžeme účinne splniť Ježišov „misijný rozkaz" a opravdivo svedčiť o Kristovi. K tomu je potrebné úprimné priľnutie k nemu, lebo bez neho nič nemôžeme urobiť. Odtiaľ musíme čerpať silu, aby sme pri rôznych životných skúškach nezmalomyseľneli. Je totiž ľahko svedčiť o Kristovi v spoločenstve, ktoré úprimne verí. Ťažšie je to už v protináboženskom prostredí, kde sa stretneme často s nepochopením, prípadne aj s výsmechom. Vzorom nech nám sú učeníci z dnešného evanjelia. Vidíme ich najprv blízko pri Ježišovi. Od neho čerpali silu a až potom išli do prostredia, kde boli poslaní svedčiť o tom, čo počuli a videli. I my sa najprv pripútajme pevne ku Kristovi. Od neho a s ním sa podujímajme na dielo svedectva a apoštolátu v našom okolí. Dajme sa motivovať vzormi ľudí, ktoré vidíme v Cirkvi a ktoré nám dodávajú silu pre apoštolát. Ak sa pevne postavíme za pravé ľudské a kresťanské hodnoty, vtedy vydávame svedectvo o Kristovi.

To dosvedčuje aj nasledujúci príbeh, ktorý uverejnila švajčiarska revue Sobildwache. Pred rokmi istá mladá žena bola zamestnaná v módnom obchode veľkého mesta. Deň pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie požiadala svoju zamestnávateľku, aby jej dala zajtra voľno a dodala, že jej môže v tento deň zraziť aj z výplaty, lebo sa nechcela dožadovať nijakého privilégia na úkor svojich spolupracovníčok. Zamestnávateľka sa nahnevala a povedala: „Nepotrebujem zamestnancov, ktorí chcú mať voľno na každý cirkevný sviatok." Na to zbožná zamestnankyňa ihneď rozhodným tónom dodala: „A ja nemôžem zostať v takom dome, kde nemám možnosť zachovávať zákony Cirkvi. K prvému nasledujúceho mesiaca vám dávam výpoveď." Majiteľku to veľmi mrzelo, lebo táto žena bola najlepšou spomedzi jej pracovníčok. Teraz ešte síce nemala silu zmeniť svoj výrok, no postoj mladej pracovníčky spôsobil, že sa už nikdy takto nerozvážne nezachovala. Neuplynul ešte ani mesiac a statočnej mladej žene ponúkli až štyri nové miesta. Medzi nimi bolo aj miesto, s ešte oveľa lepšími podmienkami a predovšetkým - svätili aj cirkevné sviatky. Teraz je vydatá a má za muža vzorného katolíka. A Nanebovzatie Panny Márie je pre jej rodinu celkom osobitným sviatočným dňom.

Na tomto príklade zreteľne vidíme, statočné vydávanie svedectva o Kristovi v otázke mravnej hodnoty nedele a sviatkov. Môžeme povedať, že toto sa deje pri každom opravdivom apoštoláte. Ak my nezaprieme Krista, ani on nezaprie nás. Našim poslaním je vydávať o ňom svedectvo vhod, či nevhod. Buďme opravdivými ohlasovateľmi a svedkami. Hlásať Krista, hlásať jeho zvesť sa vždy vyplatí. Veď či nie je nebeské kráľovstvo, ktoré hlásame, viac ako jedlo a nápoj, alebo ako akékoľvek iné pozemské dobro?! Buďme si vedomí svojho vznešeného poslania, ktoré nám Kristus zveril pred svojím nanebovstúpením. Snažme sa mu robiť dobrú reklamu. My sme uverili, že Ježiš je pravda a preto sa nemusíme obávať, že pri hlásaní evanjelia budeme zavádzať ľudí nepravdou. Naše okolie potrebuje pre svoj život Ježiša a teda aj našu reklamu jeho osobe i jeho pravde. Spojme sa s Ježišom, aby nás mohol posilňovať v úsilí o dobro Božieho kráľovstva a nechajme ho konať v nás a skrze nás.

Spoločne sa obráťme k nemu v modlitbe: Pane Ježišu, ty si často musel prijať nepochopenie a nevďak počas svojho pozemského života, keď si svedčil o Otcovej pravde. Chápeš naše ťažkosti a slabosti, ktoré nás obmedzujú pri plnení tvojho „misijného rozkazu". Prosíme ťa, na príhovor svätých Cyrila a Metoda, našich vierozvestov, daj nám silu i odvahu svedčiť o tvojej pravde a láske i za cenu mnohých obetí, aby všetci ľudia získali spásu. Amen.

YT | GTV | DM

separator.png

Trinásta sobota v období cez rok |  Mt 9,14-17

Boh je nad Zákonom. Kým je Ženích s nimi, nemôžu sa postiť.

separator.png

Počuli sme na jednej strane slová vzbudzujúce pozitívne pocity: ženích, svadobní hostia, víno. Na strane druhej, pochmúrne obrazy: pôst, starý oblek, roztrhnuté mechy. Matúš v evanjeliu ponúka zaujímavú polemiku ohľadom pôstu, ktorý nenechá farizejov kľudne spať. Prichádzajú za Ježišom a závistlivo mu vyčítajú: „Prečo sa my a farizeji postíme, a tvoji učeníci sa nepostia" (Mk 9,14)?

Autor chce predstaviť Ježiša prinášajúceho nové učenie ohľadom spásy, ktoré ale zásadne protirečí židovskej teológii. Dnešný spor o pôste Ježiš vysvetľuje tým, že ako Ženích má právo a plnú moc oslobodiť svojich učeníkov, svadobných hostí od povinnosti postiť sa. „Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť‟ (Mk 2,19). Dva príklady - o záplate a víne. Dôležitosť zachovávania pôstu vyplýva z najvnútornejších zásad a regúl väčšiny náboženstiev. Nech je ich základný zákon akýkoľvek, v každom je prítomná určitá forma sebazapierania a odriekania. Zvlášť v židovstve je téma pôstu podstatne dôležitá, pretože vychádza z Mojžišovho Zákona, ktorý je od Jahveho. Na druhej strane sa ani veľmi nečudujme farizejom a zákonníkom, aj keď ich to neospravedlňuje, že sa pohoršovali na Ježišových učeníkoch, lebo nedodržiavali pôst, a tak porušovali Boží zákon. Vytýkajú Ježišovi, že jeho učeníci nezachovávajú pôst: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji sa nepostia?" (Mk 2,18) Ježiš im odpovedá protiotázkou: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi?‟, a dodáva: „Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť‟ (Mk 2,19). Takto Ježiš prostredníctvom obrazu svadby prekonáva predpis o pôste, pretože svadba je časom radosti a povznesenia. Videli ste už niekedy, že by sa svadobní hostia na svadbe postili? Určite nie! Prečo si Ježiš zvolil obraz ženícha? V niektorých úsekoch Starého zákona sám Boh je nazývaný „manželom‟ Izraelského ľudu. Osobitne obraz svadobnej hostiny opisoval mesiášske obdobie spásy. (Iz 61,10) Z toho jasne vyplýva, že Ježiš je Ženích. Nevestou je Izraelský národ. Svadobná hostina je radostné obdobie prítomnosti Ježiša, očakávaného Mesiáša, ktorý ľudu hlása radostnú zvesť o víťazstve Boha nad zlom a hriechom. Kým je ženích s nimi znamená, že sa nemajú postiť a myslieť si, že tak zachovávajú Zákon, pretože Ježiš je Boží Syn, ktorý je nad Zákonom. Hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť‟ (Mt 5, 17). Neruší pôst, ale vysvetľuje, kedy bude pôst na mieste: „No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť‟ (Mk 2,20).

Po prvýkrát tu z Ježišových úst počujeme, v zahalenom tajomstve obraznej reči, o jeho upozornení na vlastnú smrť. Ježiš nám dvomi analogickými podobenstvami, o novej záplate a mladom víne, ktoré sa nemajú aplikovať na niečo staré, chce povedať jednoduchú pravdu - nikto to takto nerobí. Amen.

YT | GTV | DM