Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.08.2014

Meditácia Ľubomíra Stančeka

Utorok 19. týždňa v Cezroč. období | Mt 18,1-5.10.12-14

separator.png

DETI

separator.png

V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých."

separator.png

Prečo a v čom byť ako dieťa

Apoštoli sa dohadovali, ktorý z nich je prvý. Pán Ježiš preto odsudzuje takéto zmýšľanie, pretože tu sa jedná o sebecké presadzovanie sa. A od toho ich chce Pán Ježiš oslobodiť. Používa pritom prirovnanie dieťaťa, ktoré práve stojí vedľa neho. Apoštolom tak vysvetlil jasnú vec, že ten, kto sa chce dostať do nebeského kráľovstva, musí byť ako dieťa. Prečo práve ako dieťa? Lebo dieťa si je vedomé svojej malosti. Najtypickejšou vlastnosťou dieťaťa je, že potrebuje pomoc druhého a je na nej celkom závislé. Každý by si mal na dieťati všimnúť niečo cenné, a to: čistý a úprimný vzťah k druhému. V kráľovstve nebeskom neexistuje žiadna veľkosť, ku ktorej by sa človek mohol prepracovať z vlastných síl, ale iba z pokorného prijatia nezaslúženej milosti a uprednostnenie Božou láskou. Vyvyšovanie sa a žiarlivosť už veľa prekazili v práci na kráľovstve Božom! Svätí boli vždy tými najpokornejšími, pretože vedeli, čo je milosť.

Všimnime si, že v prečítanom úryvku evanjelia sa trikrát stretáme so slovom „kráľovstvo". Toto kráľovstvo je určené pre ľudí s dušou dieťaťa, povedzme presnejšie: pre ľudí s niektorými vlastnosťami detskej duše. Avšak toto kráľovstvo majú budovať zrelí ľudia, duchovne dospelí, zrelého rozumu, zrelého srdca, zrelej činnosti. Toto kráľovstvo nebudujú jedinci s bezradným, obmedzeným, trpným charakterom. A je množstvo ľudí výborne oboznámených so záležitosťami pozemského kráľovstva, ktorí však v náboženských veciach vykazujú znepokojujúci infantilizmus; myslia, hovoria, konajú v kategóriách „Pánbožko", „kostolík", „modlitbička" a pod. Pozrime teda na vec detičiek v opačnom chápaní.

Zrelý človek - to je človek zodpovedný. Zodpovedný človek si vie položiť tri otázky:

Čo treba robiť? Prečo to treba robiť? Ako to treba robiť?

Čo treba robiť? Vidíme okolo seba veľa toho, čo treba urobiť - ale nie všetky úlohy sú určené nám. Ale je veľa vecí, čo treba vybaviť, veľa vecí čaká na našu intervenciu - ale my ich nevidíme, a možno aj nechceme vidieť; prekážkou sú nie tak zrelé, ako detské chyby: ľahkomyseľnosť, nesmelosť, lenivosť; zrelý človek ich dokáže premôcť.

Druhá otázka: prečo to máme robiť?
Týka sa to úmyslov nášho konania. Ktosi skutočne zrelý nehľadá v tomto konaní výlučne seba, svoje vystatovanie, výlučne pochvalu či odmenu; to by boli skôr detské motívy. Zrelý človek sa riadi v prvom rade vyššími dôvodmi: Božou slávou, úžitkom spoločenstva a konečnou spravodlivosťou.

Nakoniec otázka: ako konať?  Odvolávame sa na naše možnosti, schopnosti a skúsenosti, čo tiež je cudzie dieťaťu, ale vlastné zrelému človeku. Tak teda zrelí ľudia formujú Božie kráľovstvo. Toto kráľovstvo je príliš vážnou vecou, aby sme ho nebrali vážne. Základy pod jeho stavbu kladie predsa Kristus svojou obetou na kríži.

Pre nás to znamená aj toľko, že si máme uvedomiť, že pravý učeník sa nesmie tlačiť do popredia, ale svoju úlohu musí vidieť aj v tom, aby sa rytiersky ujal maličkých, a to nielen detí, ale všetkých slabých, ktorých svet tak surovo často prehliada. Veď pohľad na Pána Ježiša je pohľad na maličkého, ktorý prichádza na svet ako dieťa. Učme sa mať nielen správny vzťah k deťom, ale učme sa od nich, aby smeli a mali správny vzťah k Bohu. Amen.

YT | GTV | DM