Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 24.08.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

21. nedeľa v Cezročnom období - Dar bázne Božej Iz 11,2

separator.png

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci."

separator.png

Báť sa uraziť Boha je veľká vec
Vedieť sa uchrániť hriechu za každú cenu.

Rozpráva priateľ: "S hanbou si spomínam na jednu nepríjemnú udalosť, ktorá sa mi stala pred pár rokmi, ako mladému neskúsenému vodičovi. Bol som tak sebavedomý a pyšný na svoje šoférske schopnosti, že som chcel bez problémov, po krátkom rozhliadnutí sa, prefrčať cez križovatku napriek tomu, že bola červená a ja som ju videl. Nebyť vtedy orodovania všetkých svätých a dobrých bŕzd, skončil by som pod kamiónom. Nemal som žiadny rešpekt voči tomu semaforu a nevážil som si život, ani svoj ani iných. Trošku rešpektu, bázne pred tým červeným svetielkom a pred darom života by mi ušetrilo kopu problémov."
Možno už tušíte, o čom chceme dnes hovoriť. Je to bázeň pred Bohom. Už prorok Izaiáš hovorí o Mesiášovi, že na ňom „...spočinie duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom" (Iz 11,2). Bázeň Božia, svätá bázeň, bázeň pred Pánom. Všetky tieto termíny označujú jednu jedinú skutočnosť, ktorá je nevyhnutným predpokladom duchovného života, a teda vzťahu s Bohom. Už na začiatku vás chcem upozorniť na základný fakt a to, že bázeň nie je strach. Nepoviem vám hneď, čo je bázeň, najprv vám poviem, čo je to strach, aby ste vedeli, čo bázeň nie je. 

Strach je pocit, ktorý veľmi dobre poznáme. Strach alebo fóbia je reakciou na niečo, čo nás môže ohroziť, narušiť naše zdravie, pripraviť nás o život, spôsobiť bolesť. Pozitívnou funkciou strachu je, že nás chráni pred životu nebezpečnými situáciami. Keby sme nepociťovali strach, tak by sme bez problémov skúšali udržať rovnováhu na balkónovom zábradlí na ôsmom poschodí, alebo by sme bez mihnutia oka vliezli do klietky plnej levov atď. Čiže strach nám chráni život. Na druhej strane strach nás často zotročuje, vládne nad našimi životmi. Strach o budúcnosť, strach pred bolesťou, pred sklamaním, pred človekom. A tu sa dostávame k základnému rozdielu medzi strachom a bázňou pred Bohom. Strach je totiž signál, že s premetom alebo osobou, ktorá ten strach v nás vyvoláva, nechceme mať nič spoločné. Čiže strach ťa oddiaľuje od veci alebo osoby, ktorej sa bojím. Ak sa niekoho bojíš, najradšej by si ho nestretol, nestretla. Utekáš od takéhoto človeka ozlomkrky. A tak, pokým strach ťa od niekoho odlučuje, bázeň ťa k Bohu priťahuje, približuje.

Bázeň, po hebrejsky „jireá", sa prekladá nie len ako strach, ale aj ako úcta, prejavovať úctu, mať niekoho v úcte. Bázeň Božia nie je strach, kvôli ktorému utekáme pred Bohom. Je to láskyplné uznanie Božieho majestátu a mojej maličkosti a táto svätá bázeň ma ťahá k Bohu. Báť sa Boha znamená báť sa ho zarmútiť, sklamať, raniť svojím hriechom. Keď niekoho miluješ, nepľuješ mu do tváre. Ani ťa to nenapadne. Mám veľkú chuť povedať, že bázeň Božia, láska a poslušnosť je vlastne jedna a tá istá skutočnosť, vyjadrená rôznymi pojmami. Prečo? Pretože keď Boha miluješ, máš pred ním bázeň, keď máš bázeň, tak ho miluješ. Nemožno Boha milovať a nemať pred ním bázeň a nemožno mať pred ním bázeň a nemilovať ho. A ako vieme, že milujeme Boha? Apoštol Ján vo svojom prvom liste píše: „Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania" (1Jn 5,3a). Čiže keď ho miluješ, si mu poslušný, zachovávaš to, čo chce, aby si zachovával. Svätá bázeň, to je vytrhnutie zo všednosti dňa, života a otvorenie sa tajomstvu Boha. Je to proste akési „waw!", údiv, keď človek pozná, s kým má dočinenia. Myslím tým nejakú životnú situáciu, v ktorej ti Boh prejaví svoju dobrotu, svoju veľkosť. Aký úžitok mám z bázne pred Bohom? Na čo mi je? Bázeň pred Bohom ťa chráni pred hriechom. Jozef Egyptský, keď ho zvádzala Putifarova manželka, povedal: „Ako by som sa mohol dopustiť takej veľkej krivdy a proti Bohu sa prehrešiť" (Gn 39,9b)? Ďalej Boh požehnáva človeka, ktorý sa ho bojí. Dáva mu zdravie, dlhý život. Taktiež svätá bázeň dáva človeku silu k vernosti a statočnosti tak, ako to prežívali pôrodné babice v Egypte, keď im faraón kázal pozabíjať každého chlapca, ktorého Židovka porodí. Babice sa báli Boha a rozkazom faraóna sa neriadili. Božia bázeň zbavuje človeka strachu pred ľuďmi a pred smrťou. Traja Danielovi priatelia, ktorých idú hodiť do rozžeravenej pece smelo hovoria kráľovi: „Či nás náš Boh, ktorého si ctíme, môže vytrhnúť z rozpálenej pece a z tvojich rúk, kráľu, oslobodiť nás a či nie, vedz, kráľu, že tvojich bohov si nectíme a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaniame!" (Dan 3,17-18). A na koniec to najdôležitejšie: Bázeň Božia je dar od Boha. Je to jeden zo siedmich darov Ducha Svätého, ktoré udeľuje Boh človeku vo sviatosti birmovania. Je to darček od Boha pre teba, aby si rástol vo svätosti. To nie je z teba. Už to, že bázeň je darom od Boha, je dôkazom toho, že bázeň nemôže byť strachom v klasickom slova zmysle, teda niečím, čo by nás od Boha vzďaľovalo.

Ako získať tento dar? Ako som už povedal, každý dospelý kresťan, ktorý prijal sviatosť birmovania dostal tento dar v plnej miere. Ale keď ti niekto niečo dáva, ty to musíš prijať, dar rozbaliť a potom užívať. Takže je dobré v modlitbe povedať Bohu, že tento dar prijímaš, poďakovať zaň a prosiť, aby ho Boh vo mne rozvil v plnej miere. Ale bázeň pred Pánom vzrastá aj akosi nevedomky tým, že rastieme vo svätosti, v láske k Bohu a k ľuďom, čím viac túžime po Bohu, tým viac v nás tieto dary vzrastajú.

Rozpráva priateľ - kňaz: ,,Mám veľmi dobrého priateľa. Je to tvrdý chlap, baník, ktorý žije pokojným a krásnym životom so svojou manželkou a troma deťmi, chlapcami. Ale nebolo to vždy tak. Už ako dospievajúci chlapec si rád vypil. Občas. Avšak toto občas sa stávalo čoraz častejším, až sa z mladého, silného chlapa stala troska, ťažký alkoholik . Už bol ženatý, mal dve deti. Okrem toho, že pravidelne a často chodieval domov opitý, bol aj veľmi agresívny. Bil ženu, deti. Bolo to zlé, veľmi zlé, neznesiteľné. Ale žena sa s deťmi neprestajne za muža modlila. Nechcela to riešiť rozvodom, aj keď nepristúpiť k tomuto riešeniu bolo veľmi ťažké. Odporúčalo jej to veľa známych. Raz ich prišiel navštíviť ich rodinný priateľ, kňaz a okrem iného im povedal, že tomuto ich otcovi sa o krátky čas stane nešťastie. Otec rodiny sa mu vysmial do očí. Život išiel ďalej. Jedného dňa asi po pol roku zazvonil v ich domácnosti telefón. Zdvihla to manželka a dozvedela sa šokujúcu správu, že jej muža, spolu s ďalšími piatimi baníkmi, zavalilo v bani. Nádej, že prežijú, je minimálna. Po dlhých hodinách záchranných prác ich dostali na povrch. Ale živého iba jedného. Alkoholika. Tento muž potom v nemocnici, keď sa zotavoval z tohto nešťastia, premýšľal o celom svojom živote. Bol stále vystrašený, ale nie len z toho, čo sa tam v bani stalo, ale aj zo splnenia proroctva kňaza, ktoré vyslovil pred niekoľkými mesiacmi. Vedel, že táto skúsenosť nebola náhodou, ale bolo to Božie riadenie. Tento muž bol preniknutý bázňou pred Bohom, pred jeho veľkosťou a zmilovaním. Zmenil sa. Prestal piť a prestal sa smiať Bohu do očí, lebo vedel, že Boh je ten, kto má všetko v rukách. Veď aj on mohol zomrieť tak, ako jeho štyria kolegovia.

Bázeň pred Bohom nie je strach z Boha. Prosme v tejto svätej omši za vzrast tohto daru od Boha, aby sme mu viac patrili a viac ho milovali. Amen.

YT | GTV | DM