Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 25.08.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Pondelok 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 23,13.15-22

separator.png

viac o MODLITBE sa dozviete v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka

separator.png

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami! Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: ‚Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.` Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? Alebo: ‚Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.` Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí."

separator.png

Modlitba je vzťah
Ukázať, že vzťah s Bohom pomáha rozlišovať pravé hodnoty.

V dnešnom svete vidíme mnoho snáh o ovládnutie malých veľkými. Môžeme vnímať relativizmus hodnôt a spochybňovanie posvätného. Do tohto všetkého zaznieva dnešné evanjelium, ktoré sa na prvý pohľad zdá prísne, možno až tvrdé. Týmito slovami však Pán nechcel ponížiť farizejov, ani zákonníkov. Chcel im ukázať, že stratili zo zreteľa podstatné veci. Tým, že sa upli na zákon, stratili živý kontakt s Bohom. Dôsledkom toho bolo, že podobne ako dnešný svet, prestali rozlišovať niektoré hodnoty.

Ak chceme byť imúnni voči tejto chorobe doby, potrebujeme vedieť rozlišovať medzi „chrámom a zlatom, oltárom a obetným darom.“ Pán hovorí, že `zlato je posväcované chrámom, nie chrám zlatom`. Rovnako aj my sme posväcovaní Bohom v modlitbe. Nie my posväcujeme modlitbu, ale v modlitbe Boh posväcuje nás (porov. 23,21). Je veľmi dôležité poznať a prijať túto pravdu. Takýto pohľad celkom zmení náš postoj k modlitbe. Pomôže nám prijať to, že v prvom rade je to Boh, ktorý nás pozýva do rozhovoru, do modlitby. Vieme predsa, aká je dôležitá. Nejedná sa len o kostolné múry. Veď duchovný život kresťana sa neodohráva len v Božom dome. A ani sa nemôže. Preto ak chceme byť stále nanovo posväcovaní, ani modlitba sa nemôže obmedziť len na toto miesto. Modlitbou môžeme a máme, posväcovať každú chvíľu dňa. Naša modlitba môže mať najrozličnejšie podoby. Od tej celkom jednoduchej, ktorú nás naučili naši rodičia, ešte keď sme boli deťmi, až po vlastnú modlitbu, po skutočný rozhovor s Bohom. 

Každý z nás už asi zakúsil, že modliť sa nedá vždy rovnako. Niekedy je to ľahšie, niekedy ťažšie a inokedy to nejde vôbec. Preto naša modlitba nemá mať len formu naučených modlitieb z detstva. Každé slovo, myšlienka, každý skutok, môže byť skutočnou modlitbou. Modlitba je predsa rozhovor, je do dialóg medzi Bohom a človekom. Kto z nás sa rozpráva so svojím priateľom, známym, či niekým z rodiny len naučenými vetami? Myslím, že by bolo smutné, keby sme si medzi sebou vedeli povedať len nejaké naučené frázy, ktoré síce hovoria všeobecne o našich potrebách, radostiach a starostiach, ale nič viac. Rovnako aj pri modlitbe - ak chceme, aby bola živá, je nutné, aby zasahovala celý náš život, a vychádzala z nášho srdca - z toho, čo prežívame. Napokon, aj spoločná „oficiálna“ modlitba, je plodom veľmi silnej osobnej skúsenosti s Bohom. Je plodom komunikácie s Bohom.

Pretože už vieme, že modlitba nie je cieľom, ale nástrojom, ktorý nám pomáha priblížiť sa k Bohu, môžeme pohľad na ňu posunúť ešte ďalej a nazvať ju vzťahom. Naozaj ním je. Z toho, ako sa modlíme, si každý z nás, sám pred sebou, môže utvoriť obraz o vzťahu k Bohu. Nemám na mysli dĺžku modlitby. Ani nemyslím na to, či sa modlíme breviár alebo ruženec, či je našou modlitbou čítanie Písma, alebo tichá adorácia. Hovorím o ochote modliť sa. O tom, čomu som a čomu nie som ochotný dať prednosť pred Bohom. Milovaní, skúsme pamätať na to, že náš Pán nutne musí byť v našom živote na prvom mieste. Ak je to tak, potom sa našou modlitbou stáva každá naša myšlienka a každý náš skutok.

Pre vás rodičov, sa môže stať krásnou modlitbou starostlivosť o deti. Pre vás, ktorí ste starší, či chorí, to zasa môže byť obetovanie chorôb za blízkych, za farnosť, obrátenie hriešnikov... Denne máme mnoho príležitostí na to, aby sme to, čo prežívame, ponúkali ako modlitbu. Takto sa môžeme naučiť prežívať s Bohom celý deň a každú jeho chvíľu. Takto sa môžeme stať živými chrámami, ktoré budú vo svojom vnútri posväcovať všetko, čo sa v nich nachádza. Majme odvahu začať už dnes, možno nanovo - od nuly. Postavme svoj vzťah k Bohu na stálom a živom slove evanjelia a nie na relatívnych hodnotách dneška. Blízkosť Bohu nás urobí schopnými rozlíšiť podstatné od nepodstatného a dôležité od nepotrebného.

Ak spoznáme toho, ktorý Jediný je Bohom, a budeme s ním mať živý vzťah viery, tak aj všetko ostatné v našom živote bude na správnom mieste a my budeme poznať pravé hodnoty života. Amen.

YT | GTV | DM