Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 27.08.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 23,27-32

separator.png

Ježiš povedal zákonníkom a farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky a hovoríte: ‚Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.` A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!"

separator.png

Dejiny sveta sa znova a znova stávajú podobnými.

Ježiš často prichádza do styku zo zákonníkmi a farizejmi. Počúvame, že im i dnes adresuje: „Beda" (Mt 23 27). Farizeji vyžadovali zachovávanie mnohých pravidiel, ktoré boli odvodené z tradície a nerozumne obmedzovali osobnú slobodu. Výkladom určitých častí zákona ukladali ľudu také povinnosti, ktoré sami tajne prehliadali a ktorým sa aj zámerne vyhýbali. Svoje hlavné poslanie videli v okázalej zbožnosti. Nič nebolo príliš sväté, aby neslúžilo tomuto cieľu. Boh povedal Mojžišovi o svojich prikázaniach. Tieto slová majú hlboký význam. Ak človek uvažuje o Božom slove a ak podľa neho žije, zušľachťuje sa mu povaha. Zásady Božieho zákona sa prejavia v spravodlivom a súcitnom konaní. Človek nepodľahne úplatkom a rôznemu inému zvodnému pokušeniu.

Takto sami proti sebe svedčíte, že ste synmi tých, čo vraždili prorokov (por. Mat 23,29-31). Židia veľmi horlivo zdobili hroby prorokov, aby vystavili na obdiv svoju úctu k nim. Nedbali však na ich posolstvá a varovné slová. Za Kristových čias sa hrobom mŕtvych venovala poverčivá pozornosť a ich výzdoba si vyžadovala značné náklady. Pred Bohom to bola modloslužba. Ľudia svojím neprístojným uctievaním mŕtvych dávali najavo, že nemilujú Boha nadovšetko, ani svojich blížnych ako samých seba. Tú istú modloslužbu do značnej miery možno pozorovať aj dnes. Rozširujú svoje modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchach. Radi majú popredné miesta na hostinách a prvé sedadlá v synagógach, pozdravy na námestiach a aj to, keď ich ľudia volajú: Majstre! Ježiš hovorí: Vy sa však nedávajte volať: Majstre, lebo jeden je váš učiteľ a vy všetci ste bratia. Ani otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať vodcami, lebo jeden je váš Vodca, Kristus (por Mat 23,5-10). Spasiteľ tu jasne odhalil ich sebeckú ctibažnosť, derúcu sa k mocenskému postaveniu, obnažil ich falošnú pokoru, pod ktorou sa skrývalo srdce plné lakomstva a závisti.

Ježiš varuje, keď si pri slávnostných príležitostiach pozvaní hostia sadali podľa svojho postavenia a tí, ktorí dostali najprednejšie miesta, boli stredom pozornosti a zvláštnej priazne. Farizeji sa stále usilovali o túto poctu. Ježiš tieto zvyky odsudzoval. Karhal aj márnivú túžbu po oslovení rabbi a majster. Čo myslíš, aké je to byť čestným hosťom na okázalej hostine? Vojdeš do dverí banketovej sály, tvoj hostiteľ sa na teba zoširoka usmeje a vedie ťa na čestné miesto za vrch stolom. Kedy je vlastne človek pyšný? Ako rozlíšiť pýchu od hrdosti nad vykonaným dielom, ktorá je iba prirodzenou reakciou? Človek by si mal byť vedomý svojich darov a predností a mal by byť zdravo hrdý na to, čo dokázal. Medzi zdravou hrdosťou a pýchou je iba maličký krok. Je v pohľade na druhých. Amen.

YT | GTV | DM