Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 14.09.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Povýšenie svätého kríža | Jn 3,13-17

separator.png

Kríž - znamenie lásky

Žiť čo najbližšie ku Kristovmu krížu sa vypláca.

Nielen človek, s ktorým sa dnes stretneme, môže znamenať veľa v našom živote, ale sú to aj veci, s ktorými prichádzame do kontaktu. Uvedomili ste si niekedy, pri rannom zhone, čo pre nás znamená kríž, ktorý zdobí naše príbytky? V priebehu nášho života sa veľakrát zahľadíme na Kristov kríž. To v mnohých zlomových udalostiach. Hľadíme naň, pretože chceme z neho čerpať silu a odpovede na mnohé životné otázky. Kristov kríž je obklopený tajomstvom. Nosíme ho v podobe šperku či prívesku. Žehnáme sa ním pri modlitbe, ráno i večer, na začiatku i na konci svätej omše. Matka ho udeľuje deťom, keď opúšťajú rodné hniezdo. Na križovatkách poľných ciest sa starší ľudia pri ňom zastavia a s úctou sa mu poklonia. Ten istý kríž s ukrižovaným Kristom je vystavený potupe a výsmechu ľudí, ktorí žijú medzi nami. Mnohým až príliš zovšednel, zľahostajnel. Podobne ako ich vlastný život.

Dnes Cirkev vzdáva úctu Kristovmu krížu, na ktorom vrcholným spôsobom zažiarilo tajomstvo nekonečnej Božej lásky. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život" (Jn 3,16).

Dnešný sviatok má v Cirkvi dlhú históriu. Prvýkrát sa slávil 14. 09. 365, keď sv. Helena našla skutočné pozostatky kríža. Slávenie tejto udalosti sa rýchlo rozšírilo medzi kresťanmi na celom svete. V Ježišových časoch bolo dosť častým trestom ukrižovanie. Rimania mali pred ukrižovaním skutočnú hrôzu. Sám Cicero hovorí, že je najkrutejším trestom pre otrokov. Odsúdený musel niesť priečne rameno kríža za výsmechu a zúrivosti davu na miesto popravy. Nevieme, aký tvar mal presne Ježišov kríž. Nie je to ani podstatné. Dôležité je, že sa od neho neodťahoval a že ho vyniesol na kalváriu. Jeho kríž, ktorý niesol za nás všetkých, sa takto pre nás stal uistením, že každá ťažkosť, každý kríž nesený v spojení s ním, má zmysel.

Od čias apoštolov, až do dnešných čias, veľa ľudí nedokázalo prijať, že Boh sa stal človekom a zomrel pre našu spásu na kríži. Dráma kríža ostáva aj naďalej „pre Židov pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo" (1Kor 1,23). Vždy existovalo a naďalej aj existuje, pokušenie odopierať krížu jeho hodnotu. Napriek tomu, že staroveký svet sa chvel pri pomyslení na smrť ukrižovaním, na hrozný a ponižujúci spôsob popravy, kresťania uctievajú kríž ako znak Ježišovho utrpenia a rovnako ako jeho víťaznú trofej v boji s diablom, hriechom a smrťou. Uctievame kríž, lebo Ježiš nám v ňom zjavil svoju veľkú lásku k nám a skrze utrpenie, ktoré na ňom znášal, nás zachránil a uzdravil.

Kríž nás učí, čo je láska. To, čo bolo drevo potupy, zmenilo sa na drevo života a rebrík spásy. Keď Ježiš rozpäl ramená na kríži, naplnila ho veľká radosť. Chcel, aby všetci pochopili, že jeho ramená budú takto vítať hriešnikov, ktorí sa k nemu priblížia. Videl, ako ľudia budú milovať kríž a klaňať sa mu, pretože on na ňom zomrel. Videl mučeníkov, ktorí z lásky a na obranu pravdy, zažijú podobný osud. Videl lásku svojich priateľov a ich slzy pri päte kríža. Videl triumfy i víťazstvá a veľké zázraky, ktoré sa v znamení kríža budú diať po celom svete. Videl aj nás, ako pri mnohých príležitostiach s úctou bozkávame kríž, videl i naše časté začínania odznova. Ježišov kríž, ktorý je pre mnohých bláznovstvom a pohoršením, je pre nás školou každodenného života. Majme odvahu ísť ku krížu. V ňom sa prejavila nielen nekonečná Božia láska, ale dáva nám aj svetlo a zmysel pre každodenné situácie, ba vedie nás ďalej: v ňom sa nám odhaľuje tajomstvo Ježišovho i nášho zmŕtvychvstania.

Život prináša rôzne situácie, s ktorými si často nevieme rady. Skutočnosťou, ktorá najčastejšie vzbudzuje otázky, je utrpenie, bolesť. Stretávame sa s ňou v mnohorakých podobách a pátrame, aký zmysel sa za bolesťou skrýva. Kto úprimne hľadá, skôr či neskôr objaví zmysel bolesti, ktorá ho stretla. Utrpenie a bolesť prišli do nášho ľudského života spolu s hriechom. Skrze Kristov kríž sa však stali bránou, ktorá vedie od hriechu k svätosti. Kto sa má dlho príliš dobre, zabúda na Boha, cíti sa dobre v tom svete, kde je a po inom netúži. Ak sa však tento človek stretne s utrpením, uvedomí si svoju slabosť a spoznáva, že nemá toľko síl a čností, ako si myslel. Mnohokrát sa cítime bezmocní voči ľudskému utrpeniu, bolesti. Nemáme síl niesť svoj kríž, prijímať ho s láskou do svojho života. Z našich úst zaznieva výčitka: „Prečo práve ja, Pane?" Moji drahí v Kristovi! Tak ako pri Ježišovom kríži, aj pri nás stojí Mária - Ježišova i naša milujúca matka. Ježiš nám na kríži nemohol dať väčší dar ako svoju matku. Mária stojí pri kríži plná nádeje. Je pre nás príkladom trpezlivosti, lebo veľmi miluje a láska matky siaha až za hranice smrti. My veríme, že jej slzy netiekli nadarmo, veď smrť jej Syna zvíťazila nad hriechom a smrťou.

Kresťanský život má byť podobný Kristovmu životu. A čo iného nás môže zblížiť s Ukrižovaným viac ako kríž? Neraz sa tento kríž bude prejavovať drobnými nepríjemnosťami v práci, v škole, v medziľudských vzťahoch, ľahkou chorobou ... Utrpenie môže byť prostriedkom, aby sme sa cvičili v čnostiach a zjednocovali sa s utrpením Krista Spasiteľa, ktorý hoci bol nevinný, predsa trpel za naše hriechy. Niet pochýb o tom, že utrpenie nám umožňuje rozvíjať sa, rásť. Z utrpenia môže vzísť schopnosť úprimne a nesebecky ľúbiť, dokonale a pravdivo pochopiť seba samých. Na Kristovom kríži sa na nič nezabúda. Je tam výkrik operovaného, tragédia prepusteného z práce, vyhodeného z bytu, je tam hlad detí, zúfalstvo matiek, pokorenie nezamestnaného, muky chorej na rakovinu, opustenosť starca, chrčanie umierajúceho, dráma zvedeného dievčaťa, dlhé hodiny nespavosti, smútok tuláka, fyzické mučenie, duševné úzkosti, ...nič sa tu nestráca. Aj v tomto zmysle je pravda, že Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo zahynulo.

Prišiel hľadať aj tvoju bolesť a našiel ju. Zmocnil sa jej. A tým vykonal veľmi veľa. Neprišiel nám totiž predniesť učenú rozpravu o svojom utrpení, ani neodstránil ľudskú bolesť. Urobil čosi oveľa viac: Prišiel sa podeliť, zúčastniť, okúsiť a vziať na seba bolesť ľudí. Odvtedy človek chápe, že utrpenie nie je zbytočné. Celé dejiny spásy sa chápu z tohto pohľadu ako neustály prejav lásky Boha k nám a naším utrpením sa táto láska môže opätovať. Ako zásahy záhradníkových nožníc slúžia na zušľachtenie ovocia a zasiate zrno pre bohatý klas, aj utrpenie takto prijímané je zrieknutím sa divých plodov v záujme krásnej úrody.

To je len niekoľko pohľadov na kríž, o ktorom nám hovorí dnešný sviatok - Povýšenia sv. Kríža. Preto prichádzajme ku krížu spolu s Máriou, novou Evou a sprostredkovateľkou milostí, aby sme hľadali slávu v kríži nášho Pána Ježiša Krista. Pre svet je kríž bláznovstvo, ale pre nás je miestom odpovede. Odpovede ako On miluje svet. Tak, že poslal svojho jediného Syna.

Prajem vám i sebe, aby sme stále objavovali lásku Boha v každodennom kríži, lebo len tu sa môžeme úplne odovzdať Bohu, vyprázdniť svoje vnútro, aby vstúpil Boh, Pán pokoja a lásky. Amen.

YT | GTV