Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 27.09.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Sobota 25. týždňa v Cezročnom období | Lk 9, 43-45

separator.png

 Viac o BOHU / JEŽIŠOVI / DUCHU SVATOM sa dozviete tu.
30_large.gif

separator.png

Keď sa všetci divili všetkému, čo Ježiš robil, povedal svojim učeníkom: „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí." Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

separator.png

Vydaný  do rúk ľudí

Keď počúvame Kristovu predpoveď, že bude vydaný do rúk ľudí, myslíme si: samozrejme do rúk tých zlých Židov, do rúk starších, veľkňazov a zákonníkov. Ale kedy si konečne uvedomíme, že Ježiš bol vydaný do rúk všetkých ľudí, do našich rúk, do rúk tu prítomných, do rúk každého z nás?! Veľkňazi a zákonníci, Kajfáš, Pilát a tamtí iní - boli, samozrejme, vinníkmi bezprostredného Pánovho utrpenia a smrti. Ale to utrpenie a smrť boli zavinené každým z nás a potrebné každému z nás, ako jediný spôsob odprosenia Božej spravodlivosti za naše viny. Kristovo utrpenie - ten nesmierny akt našej nespravodlivosti, bol od vekov naplánovaný, zamýšľaný, predvídaný - s ohľadom na nás.

Prostredníctvom každého ľudského hriechu Kristus Pán je vydaný do našich rúk - aby tento náš hriech odčinil na kríži; to my ho obetujeme ako zadosťučinenie za našu nevernosť; to my sme predovšetkým spôsobili jeho utrpenie, a potom až tí zákonníci. Ako povedal sv. Peter v prvej kázni: to my sme rukami tých bezbožníkov pribili Ježiša Nazaretského na kríž a zavraždili (Sk 2, 22-23). Keď prechádzame okolo kríža, uvedomíme si, že je to naša vec, že to ten Kristus je vydaný do našich rúk?

Kristus je vydaný do našich rúk nielen ako odprosujúca obeta. Vydaný je nám skrze svoje spasiteľné slovo, s ktorým môžeme urobiť, čo sa nám páči: prijať ho, alebo odmietnuť. Kristus sa vydáva do ľudských rúk v sviatosti Eucharistie, kde sa stáva základom nášho budovania Božieho kráľovstva, preddavkom nášho života v nebeskom kráľovstve.

A pri tejto príležitosti si ale uvedomme, že aj každý z nás, či chce, či nechce, je vydaný do rúk ľudí, ktorým slúži svojou prácou a ochotou, a tiež - podobne ako Kristus - svojím utrpením, ktoré obetujeme za potreby sveta.

separator.png
Za koho pokladám Ježiša.

Dnes prišiel rad na nás. Po počúvaní, rozposlaní a ohlasovaní, sa Ježiš každého z nás pýta: „A vy ma za koho pokladáte?" (Lk 9,20). Všetko v našom každodennom živote stojí na odpovedi, ktorú dáme na túto jeho otázku. Či ho prijímam len ako človeka a teda jeho slová prijímam len s ľudskou vierou, to znamená, že si nechávam určitú rezervu a na niektoré veci mám svoje vlastné názory, alebo ho prijímam ako Bohočloveka, Božie slovo a teda s istotou viery. Je `ukrižovaný` a `vzkriesený` Kristus naozaj dostatočnou odpoveďou na moje problémy a problémy ľudstva? Ježiš ukazuje cestu ku spáse. On sám je tou cestou, pravdou i životom. Vo svojich podobenstvách zjavuje obraz iného Boha ako je boh našich ľudských predstáv a domnienok. Človek preto častokrát so zatemnenou mysľou nemôže poznať ani pravého Boha a ani dokonalého človeka. Ježiš celým svojim životom a činmi zjavuje pravého Boha, ale súčasne aj ukazuje dokonalého človeka. Prevracia naše hodnoty. To čo platí vo svete, veľmi často neplatí u Boha. Dokonca svet, ktorý v každom z nás, či to chceme, alebo nie, zanecháva svoju stopu - stojí v nepriateľstve voči Bohu. Sv. Ján píše, aby sme nemilovali svet, ani čo je vo svete. Lebo kto miluje svet, nie je v ňom láska Otcova. Milovať znamená: stotožňovať sa, premieňať sa do podoby toho, čo milujem. Sv. Bonaventúra hovorí:

„Silou lásky budeš premenený v toho, ktorého miluješ." 

Nielen naša doba chce mať vzory a idoly. Tak bolo tomu aj za čias Ježiša. Na Ježiša však nemôžeme pozerať ako na hrdinu. Ježiš netúžil po ľudskej sláve, moci, tituloch. Keď Ježiša chceli urobiť ľudia po rozmnožení chleba a rýb kráľom, Ježiš sa utiahol sám do ticha. Na otázku Piláta: „Si židovský kráľ?" Cítime svoju zodpovednosť za spásu svojej duše, ale aj duší nám zverených bratov a sestier. Nebojme sa na všetko spýtať Ježiša.

Vedomá si je toho aj matka desaťročnej dcéry s ktorou začali mať problémy. Dievča prišlo za matkou, že chce ísť s priateľkami na film. „Všetky dievčatá idú a ja nemôžem? Prečo? Prečo nemôžem?" Práve vtedy mama pripravovala koláč. Matka sa na dcéru obrátila s prosbou. „Kde sú tie pokazené vajíčka, ktoré som dnes našla na hornej poličke?" „V odpadkovom koši. Prečo?" „Prines mi ich, prosím ťa." „Čo s nimi chceš robiť?" „Dám ich do koláča." „Skazené vajíčka? Tými predsa pokazíš dobrý koláč!" „Keď pokazím koláč," pokračovala matka v dialógu s dcérou, „môžem ho vždy vyhodiť. Keď si ty však nevieš jeden film odoprieť či tým pre svoju dušu nespravíš ešte viac škody?" Dcéra matku pochopila.

Nech zvíťazí Pravda, Ježiš Kristus v našom živote. On sám si nás pozýva nielen dnes za sebou. Vyprosujme si navzájom posilu do tohoto týždňa. Amen.

YT | GTV