Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 07.10.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Ružencovej Panny Márie | Lk 1,26-38

separator.png

Viac o PANNE MÁRII sa dozviete tu.

separator.png

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.

separator.png

Naša nebeská matka Panna Mária

Povzbudiť veriacich k väčšej úcte nebeskej matke, Panne Márii prostredníctvom modlitby svätého ruženca.
Sme šťastní? Pociťujeme aspoň dnes a v tejto chvíli v sebe aspoň kúsok radosti? Myslím, že áno, lebo dnes je sviatok Panny Márie, našej matky. A tiež si myslím, že do každého človeka je vložené, že svoju matku má rád. A má ju tým radšej, čím je láskavejšia, milšia a krajšia. A pýtam sa, kde je láskavejšia, milšia a krajšia ako v modlitbe svätého ruženca? Čo v modlitbe v ruženca si môžeme uvedomiť? „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou!" (Lk 1,28)

Stať evanjelia, ktorú sme práve počuli, čítame nielen dnes - na sviatok ružencovej Panny Márie, ale aj pri zvestovaní a v období Vianoc. Pýtame sa, prečo asi? Lebo táto stať z dnešného evanjelia vystihuje jej celý život - pokorná a oddaná služobnica Pána a zároveň i naša Matka. Preto môžeme povedať, že je to najdôležitejšia, najkrajšia a najradostnejšia udalosť vôbec v Máriinom živote. Pri tomto zvestovaní v Nazarete zazneli Panne Márii udivujúce slová pozdravu: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou!" Bol to oznam malej premeny? Alebo to bolo potvrdenie dávnej skutočnosti? Cirkev nám tu hovorí, že anjel svojim pozdravom nevyjadruje nejakú novú situáciu, keď hovorí „milosti plná", skôr vyjadruje čosi, čo tu už predtým bolo, čo tu už z Božieho daru jestvuje. Mária je v Božej láske už oddávna. Tento pozdrav má túto skutočnosť už len zvýrazniť a potvrdiť. Mária má týmto pozdravom poznať svoje postavenie - to, že je celkom Božia. Pozdrav anjela je akoby pohľad späť na Máriin doterajší život a postoj, a tým aj oddávna zverené poslanie a v čom spočíva. Anjel zvestuje narodenie syna. No ona už toto poslanie mala, mala ho už pred zvestovaním; veď celý jej doterajší život smeroval k nemu! Jej poslanie však bolo pred tým skryté v Božom srdci. No badať tu aj ľudský faktor Panny Márie, lebo bola človekom. Keď počuje Božie volanie tlmočené anjelom, trocha sa znepokojí, keď rozmýšľa, čo znamená takýto pozdrav. Tu dostáva nové meno a vyznačenie. Odrazu sa ocita vo svetle. Je taká pokorná, že sa takmer bojí tohto svetla a vyznačenia. Nepovažuje ho za nesprávne, ani ho nechce odmietnuť. Cíti sa však veľmi malá a nehodná, pretože je pokorná. Hoci prijíma všetko, čo jej Boh ponúka, predsa ju to znepokojí. Mária si doteraz predstavovala, že jej poslanie bude nenápadné, akoby na okraji. Nazdávala sa, že bude môcť plniť Božie zámery v skrytosti, nikým nevidená a nepoznaná. No toto znepokojenie nie je v protiklade s jej základnou ochotou. Práve naopak. Mária svoje „fiat" vysloví a súhlasí, ba jej „staň sa", jej súhlas s Božou vôľou je taký hlboký, pevný a oddaný, že sa v ňom rozplynie všetko - každé znepokojenie, nielen terajšie, ale i počas celého jej života. Mária sa dávala a dáva aj doteraz celá k dispozícii Bohu. Neoddeľovala svoj život od svojho poslania. Chápala svoj život v Bohu ako poslanie. A tu je ten pravý zmysel modlitby posvätného ruženca - spojiť sa s Máriou a celý svoj život chápať v Bohu.

Dať svoj život Bohu tak, ako nás to učí Panna Mária. A práve takto tvorila zo svojho života veľkú hodnotu - pred ľuďmi i pred Bohom. Panna Mária prežíva nepokoj a vidí, že úplne darovať sa Bohu značí nielen šťastie, veci isté a bezpečné, pravidelné a dobré, ale zahrňuje to aj veci prekvapujúce i nebezpečné, často náročné a zložité, ba možno neostane ušetrená ani najťažších vecí. No Panna Mária je hlboko zakotvená v Bohu celým svojím srdcom. Keď to všetko vidí a tuší, neodmietne, ani sa nevzoprie, ani neupadá do zmätku. Len cíti, že sa stretla s čímsi, čo nepredvídala. Je ľudsky prekvapená a zachveje sa. Je však ochotná prijať všetko, i toto znepokojenie. Je ochotná podujať sa na všetko - aj keby sa to malo vystupňovať až pod kríž. Prijíma cestu, ktorú jej vyznačil Boh, teda plní vždy Božiu vôľu!

Sami seba teraz opýtajme, akou cestou idem ja? Božou, ktorou kráčala Panna Mária? Jednou a pevne? Alebo cesty stále mením, hľadám vždy pohodlnejšie, vystlané kvetmi? Spoznal som už svoju cestu? Vyslovil som už svoje „staň sa"? Váham? Kalkulujem? Často sa pýtame, čo toto všetko hovorí mne osobne? Možno sa nám už dlho zdá, že nevieme presne, načo žijeme, čo od nás Boh čaká, aké máme poslanie. Čakáme na znamenie, na Boží pozdrav, na poznanie Božej vôle. No treba si uvedomiť, bratia a sestry, že anjel, ktorý nám zvestuje Božiu vôľu, prichádza prostredníctvom kňaza, rodiča, učiteľa v škole, priateľa, manžela.... Boh nám denne posiela svoje „zvestovania", len porozmýšľajme, či ich prijímame s takou ochotou ako Panna Mária! Či vôbec o ne stojíme! No naše poslanie sa však nezačína až kňazskou vysviackou, sviatostným manželstvom alebo rehoľnými sľubmi. Toto je už len jeho spečatením. Začína sa už oveľa skôr - je už skryté v Božom srdci. V jednej chvíli nám ho Pán vnukne, dá nám ho poznať - v zážitku či smútku, v nejakej situácii, po nejakom rozhovore, pri čítaní knihy alebo uprostred modlitby. Dá nám poznať svoje plány s nami. Preto sa máme každý deň, podľa vzoru Panny Márie, otvárať a prehlbovať v ochote prijať Božiu vôľu, až ju raz spoznáme. Dokážeme Bohu aspoň jeden krát za deň povedať: „Staň sa podľa tvojej vôle", tak ako Panna Mária, ktorá vždy s veľkou pokorou bola pripravená povedať Bohu celoživotné: Fiat - „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova?" Touto ochotou, ktorú dosahujeme modlitbou, a to najmä modlitbou svätého ruženca, sa hlbšie zjednocujeme so svojou matkou - takto kráčame po ceste s ňou, spĺňame svoje životné poslanie.

Dnes je sviatok Ružencovej Panny Márie. Jednou z najkrajších a najrozjímavejších modlitieb, ktorú máme možnosť všetci sa modliť a ktorú nám dáva samotná naša Matka, Panna Mária a vrelo odporúča Cirkev, je modlitba posvätného ruženca. Je prosebnou modlitbou k našej Matke Márii, ktorá nám pomáhala, pomáha a vždy pomôže, ak ju budeme prostredníctvom tejto modlitby prosiť. Isto nás vyslyší a a zároveň vyprosí nespočetné množstvo milostí. Mnohým z nás je „proti srsti" monotónne opakovanie Otčenášov, Zdravasov... Ale neochabuje, neklesajme na duchu, verme našej nebeskej Matke. Pokúsme sa prijať túto modlitbu ruženca ako ponuku držať sa prostredníctvom ruženca ruky našej Matky Márie! Držiac sa jej ruky rozjímajme v duchu nad tajomstvami radostného, bolestného, slávnostného ruženca a ruženca svetla... Lebo touto modlitbou „premeditujeme" celý Ježišov život. Presne tak, ako to robila Panna Mária! Nestačí mať ruženec v zásuvke, ani zavesený v aute, či v kabelke, najkrajší je v modliacich sa rukách!!! A práve v takejto dôvere Panne Márii, naplnený Duchom Svätým a láskou, môžeme povedať tie krásne slová piesne, ktoré sme spievali v úvode svätej omše: „Ó, Mária, Kráľovná ružencová, pros vždy za nás v nebesiach svojho Syna, by nás miloval a ochraňoval, pomocnú ruku svoju podával."

To, že sa za nás naša matka v nebi u svojho syna neustále prihovára a oroduje, prosí o milosti pre nás a privádza k svojmu synovi, svedčí aj tento príbeh jednej mladej devy Zuzany, ako sa stala šťastnou katolíčkou. Bola vychovávaná v ateistickej bohatej rodine tak, že cítila veľký odpor, ba priam nenávisť ku kresťanstvu. Táto nenávisť ju pobádala, aby si pozorne všímala katolícke náboženstvo a objavovala v ňom chyby. Lenže pri štúdiu katolíckej viery občas pocítila obdiv nad pravdami viery a začala hľadať Boha. A Pán Ježiš povedal, že kto hľadá, nájde. A s pomocou Panny Márie našla vieru takto: Jej mladší bratanec, ktorý študoval v kňazskom seminári, jej daroval knihu, ktorá mala názov Fatimská Panna Mária. Pri jej čítaní cítila, že nebeská matka, ktorá sa zjavila trom deťom, stáva sa zo dňa na deň viac a viac aj pre ňu svetlom a silou. Zbadali to na nej aj neveriaci rodičia, nepriatelia katolíckej viery. Tamojší kňaz, ktorý ju mal pokrstiť, sa obával, že ju rodičia vydedia. Ona odpovedala: „Nebojím sa ničoho. Na bohatstve mi nezáleží. Stačí mi Pán Ježiš, ku ktorému ma priviedla moja nebeská matka." Kňaz bol dojatý jej hrdinskou odvahou a s veľkou radosťou ju pokrstil. Tak dosiahla Zuzana prostredníctvom nebeskej matky Márie, pravé životné šťastie a pravú radosť zo života v katolíckej viere.

Cítite v tejto chvíli, milí bratia a sestry, že naša nebeská matka sa stará aj o naše životné šťastie, keď nás svojím príkladom a svojou pomocou posilňuje vo viere? Preto, milí bratia a sestry, nebojme sa a dôverujme Panne Márii v každej situácii. Či v radostiach alebo trápeniach - nikdy nás neopustí, nenechá nás samých. Veď ktoré dieťa by svojej matke nedôverovalo? Zamilujme si túto modlitbu svätého ruženca a tak i našu nebeskú matku. Ona nás iste privedie k svojmu synovi, Ježišovi. Per Mariam ad Jesum - cez Máriu k Ježišovi. Amen.

YT | GTV

separator.png


Utorok 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 10,38-42

Priorita nášho vzťahu k Bohu a k blížnym. Zaujať najlepší možný prístup.

Venovať pozornosť hosťovi je nielen slušnosť. Evanjelium rozpráva o návšteve Ježiša v dome sestier Marty a Márie. Ježiš Marte, ktorá sa starala o hmotnú stránku pre návštevu, povedal: „Matra, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno." A jej sestre Márii, ktorá ho počúvala, povedal: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme" (Lk 10,42).

Ježiš je na ceste do Jeruzalema, kde ho čaká smrť. Častejšie sa s učeníkmi zastavil v dome priateľa Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pri tejto známej návšteve odzneli tieto slová. Sestry mali rozličné povahy. Mária mala prirodzený sklon k pokoju a Marta k činnosti. Od prírody činné osoby ťažko rozumejú tým, čo viac kontemplujú. A naopak, viac kontemplatívne osoby sú vyrušované neustálym zhonom, prácou činných osôb. Ježiš na Marte a Márii poukazuje na potrebu spojiť oba spôsoby života: činný a kontemplatívny. Nemôže ísť o rozpor medzi modlitbou a činnosťou. To vyjadruje i heslo: „Ora et labora!" - „Modli sa a pracuj", ktoré by mal realizovať každý kresťan.

Nemôže nám byť ľúto Marty, ktorá na prvé počutie slov Pána Ježiša, dopadla zle. Ježiš však slová napomenutia povie na jej podnet, keď sa pri svojej činnosti sťažuje Ježišovi na sestru Máriu. Ježiš nehovorí pokarhanie pre Martu a pochvalu pre Máriu preto, aby sa porovnávalo, kto je lepší a kto horší. Ježiš chce zdôrazniť zásadu: dať prednosť Božiemu slovu pred všetkým ostatným. Marta nerobí nič zlé. Naopak, chce Ježiša a jeho sprievod pohostiť. Mária sa však pri Ježišovi stáva učeníčkou. To bolo u Židov výnimočné správanie. Rabíni vylučovali ženy z vyučovania Zákona. Ženami pohŕdali, a preto žena medzi učiteľmi nikdy nesedela. Ježiš chce povedať, že aj žena je Božie dieťa, že má právo, aby počúvala Božie slovo. Ježiš nepodceňuje prácu, ktorá zabezpečuje prirodzené potreby človeka. Chce však zdôrazniť, že pre túto činnosť sa nesmie zabúdať na duchovnú stránku.

Hrozí, že aj my sa budeme správať ako Marta. Kresťan sa má naučiť korigovať svoje city, rozum i vôľu. Čo je proti nim, proti Božím príkazom, Božiemu slovu, je hriech. Často si to na začiatku nechceme uvedomiť, pripustiť a končí to smutne. Pri Ježišovom napomenutí Marty je potrebné si uvedomiť, či nie som chamtivý, nenásytný, necitlivý... Nezabúdam žiť tak, aby som si získal večný život? Napomenutie Marty chápeme ako Ježišov prejav lásky k nám. Napomína nás, aby sme sa nedopustili chyby, ktorou by sme si zatvorili nebo. Čo mi zväzuje ruky? Prečo dnes nie som šťastný? Nie sú aj mne adresované slová: „XY, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci." Kto cíti v srdci Ježišove slová: „XY, zvolil si lepší podiel, ktorý ti nebude odňatý," cíti, že sú príjemnejšie a osožnejšie.
Nech náš štýl života, zvyky či stretnutia hovoria o zodpovednosti za dušu. Amen.

YT | GTV