Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 08.10.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11,1-4

separator.png

Viac o MODLITBE sa dočítate tu.

separator.png

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."

separator.png

Naša modlitba. Povzbudiť k vytrvalej a pokornej modlitbe!

Poznáme, keď sa nám nič nechce a nič sa nám nedarí! Vtedy všetko, dokonca to môže byť aj s modlitbou, berieme ako príťaž, niečo čo „musíme" a nie to, čo chceme! Aj Ježiš vedel, čo okrem iného nás bude v živote očakávať a preto: „Jeden z jeho učeníkov mu povedal: Pane, nauč nás modliť sa!" (Lk 11,2)

Dnešné evanjelium nám hovorí práve o modlitbe! A to nie hocijakej, ale o modlitbe nášho Pána Ježiša! Ak čítame pozorne nielen dnešné evanjelium, ale všetky štyri evanjeliá, kde sa opisuje Ježišov život, vidíme v nich Ježiša, ako sa často modlí. Modlí sa s nimi, pred nimi. No teraz sa modlí sám na osamelom mieste, celú noc.... Modlí sa nie preto, že ich chce učiť, ako sa majú modliť, nie preto, že im chce dať „dobrý príklad". Jednoducho preto, že mu je to vlastné, že je to spontánny, vždy prítomný prejav jeho spojenia s Otcom. A táto vnútorná oddanosť, vrúcnosť tak prežiari i celé jeho vonkajšie konanie, postoj, štýl, že je vždy príkladom. Je rovnaký pri modlitbe v samote, s učeníkmi, medzi zástupmi. Ale učeníci sú nadšení jeho modlitbou. Boli predsa muži modlitby, ale tak sa modliť a prosiť ešte nevedeli a nepočuli. Preto ho prosia: „Pane, nauč aj nás modliť sa tak, ako Ty!... Že im išlo o prosebnú modlitbu, potvrdzuje predovšetkým odpoveď Ježiša, ktorú dostali: „Keď sa modlite, hovorte: „Otče náš..."

On ich naučil modlitbu „Otče náš", ktorá pozostáva z jedného oslovenia a zo šiestich prosieb. Prvé tri vyjadrujú záujem o Božie kráľovstvo, ktoré bude medzi nami, ak budeme plniť Božiu vôľu. Ostatné tri vyjadrujú našu túžbu po chlebe, odpustení a ochrane pred hriechom, teda túžbu po tom, čo denne potrebujeme, aby sme mohli plniť Božie priania, a tým približovať Božie kráľovstvo. Oslovenie, ktorým sa táto modlitba začína, a prosby, ktorými pokračuje, to všetko je aj akési stručné, ale pritom veľmi obsažné vierovyznanie. Tento text je u Lukáša kratší ako u Matúša, ale nič to nemení na tom, že aj keď ho máme v dvoch obmenách, Boh je tu pre nás Otcom, predstaviteľom spravodlivosti a lásky, vďačnosti a milosrdenstva. Touto modlitbou Otčenáša Ježiš naznačil, že prosby, ktoré predkladáme Bohu, majú byť pokorné ako prosby poddaných, keď stoja pred kráľom, dôverčivé ako prosby detí, keď stoja pred otcom, a dobroprajné ako prosby tých, čo sa rozhodli pomôcť nimi čím viacerým, a majú byť i vytrvalé.

Môžeme teda s istotou povedať, že je to najvznešenejšia a najúplnejšia modlitba, akú vyslovili pery človeka. Je to modlitba Pána, modlitba našej sv. omše, naša osobná modlitba. Je to otčenáš našich radostí a našich bolestí. Ježiš nám sám povedal, ako sa máme modliť a o čo prosiť. Aj dnes nám to hovorí a chce nás naučiť modliť sa ako svojich apoštolov. Otázka je: Chcem sa to od neho naučiť? Nebojme sa a dôverujme mu. Nikdy nezabudnime a pamätajme vždy na to, že ak hovoríme nášmu Otcovi slová modlitby, otvárame si cestu k jeho srdcu! Amen.

YT | GTV