Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 17.10.2014

Meditácia Ľubomíra Stančeka

Piatok 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 12,1-7

separator.png

Ježiša obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva. Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech. Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť! Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohoto sa bojte! Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!"

separator.png

Správny postoj k strachu. Kresťan vo svojej viere nachádza odpoveď na strach.

Je niekto medzi nami, kto sa nestretol vo svojom živote zo strachom? Koľko uistení, aby sme sa nebáli, nemali strach, sa nám dostáva počas života. A predsa uistenie Ježiša - až do konca čias, je stále časové: „Nebojte sa" (Lk 12,4).

Nemusíme sa báť toho, čo robíme v intenciách Krista. Kto uveril v Krista a koná v duchu Kristovom, má rozhlasovať zo "striech", čo počul "do ucha", aby sa Ježišove slová stali známymi celému svetu a nič nezabráni, aby si ich každý uvedomil. Zaiste, že ten, čo bude plniť vôľu Učiteľa - Ježiša a ohlasovať jeho slová, bude narážať na mnohé ťažkosti a nebezpečenstvá. Ocitne sa ako ovca medzi vlkmi a musí počítať aj s tým, že jeho pôsobenie mu môže priniesť aj mučeníctvo, keď nie krvavé, tak aspoň nekrvavé. Aj v takomto prípade sa svedok nemusí báť, pretože vrah môže zabiť telo, ale dušu zabiť nemôže. Koho sa nám je potrebné báť, je Ten, „ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle" (Mt 10,28). Stvoriteľ má starosť o všetko svoje stvorenie. Keď bez jeho vôle nezahynie vrabec, tým skôr na hlave Bohu milému človeku sa ani vlas nestratí. V celom texte je vidieť veľkú starostlivosť Boha o človeka.

Strach má človek vo svojej krvi od narodenia až po smrť, ako následok dedičného hriechu. Čo všetko je motívom strachu. Prečo je toľko strachu v našom živote, keď veríme v Boha? Koľko rôznych slov vyjadruje tento náš stav: strach, bojazlivosť, obava, hrôza, poplach, des, panika, hrôza, neistota, nepokoj, ohrozenie, zdesenie, chvenie, trasenie sa a koľké iné pomenovania stavu duše i tela sú, keď nesprávne pristupujeme k svojmu Bohu.

„Nebojte sa!", tieto Kristove slová si máme uvedomiť všetci, čo sme uverili Kristovi. Nesmieme sa dať tak rýchlo zastrašiť, pretože strach znepríjemňuje a sťažuje náš život. Ničí a robí z nás i otrokov strach, keď si zakladáme na tom, čo si o nás ľudia myslia, čo o nás hovoria, píšu, ako sa ku nám správajú. Nesmieme sa hanbiť za svoje kresťanstvo. Keď verne stojíme pri Kristovi, On sám sa postará o nás. Byť verný Kristovi aj v ťažkostiach, nepríjemných veciach, vyznať Krista aj pred tými, ktorí nemajú najlepší vzťah k Bohu, viere, Cirkvi, kresťanstvu, pápežovi, prináša rýchlo pokoj, radosť, spokojnosť... Je krásne, pre nás užitočné a správne, keď na prvé miesto kladieme Boha. Čo Boh od nás žiada. Keď Bohu svojím správaním robíme radosť. Naša vernosť Božiemu slovu je záruka našej večnosti. Nesmieme ukryť svoje kresťanstvo pred niekým, že niekto má moc, postavenie, vzdelanie a podobne a neverí v Boha. Je správne, keď niekto povie a prípadne aj podľa toho žije, že v duši je kresťanom, ale na vonok, v správaní sa chová tak, že to nedá najavo? Pápež sa nebojí! Prijal Ježišove slová a žije v ich intenciách. Ježiš nám všetkým prikázal: „Nebojte sa" (Lk 12,4).

Modlime sa: „Pane, už sa nechceme báť. Pane, už sa nebojíme. Pane ty si naša istota." Amen.

YT | GTV