Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 01.11.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

1. novembra Všetkých svätých | Mt 5,1-12a

separator.png

Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi."

separator.png

30_large.gif


Svätí a svätosť

Čo nám chce sviatok Všetkých svätých povedať?

Svätosť je iný výraz pre rast lásky. V románskych a anglosaských jazykoch má slovo svätosť ten istý koreň ako slová, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, čo znamená svätosť: spása, ochrana, celosť, uzdravenie (sanctus, santo, saint, helig, holy...). Aj napriek tomu, svätosť v prvom rade označuje proces uzdravenia od hriechov a jeho následkov, víťazenie nad pokušeniami a skúškami, ako aj rast podľa zámeru Božej vôle. Nikto nemôže rásť vo svätosti a pritom nerásť v milosrdnej láske k sebe, k druhým, k Bohu a k prírode. Kto sa teda vzpiera rastu vo svätosti - a to môže človek vzpierajúc sa Božej vôli a nanútiac si svoju vôľu - nemiluje seba, nieto ešte druhých, Boha, prírodu. Svätosť sa nedokazuje veľkými skutkami, ale tým, že to, čo konáme, vykonávame s veľkou láskou. Bolo by chybné myslieť si, že zázraky alebo mimoriadne dary sú dôkazom svätosti, hoci svätí vždy konali veľké, priam zázračné skutky. Svätosť je veľkou výzvou odporovať hriechu a satanovi, ktorý ju chce zastaviť. A preto je každý kresťan už zo svojej prirodzenosti pozvaný ku svätosti, ktorá nie je a ani nemôže byť len pre niektorých vyvolených. Panna Mária ako svätá Matka to všetko vie. Chce nás vychovávať vo svätosti a to v skutočnosti znamená výchovu v láske k vlastnému životu, k životu druhých, ku všetkému stvorenému a napokon k Stvoriteľovi. Inými slovami to zároveň znamená rozhodnutie proti smrti, hriechu a vplyvu satana. Toto sú taktiež podmienky nášho šťastia tu na zemi a jediná cesta do neba. Panna Mária je s nami, ako aj sama hovorí, práve kvôli tejto výchove vo svätosti, kvôli ktorej zostáva tak dlho. Ako Matka ani nemôže chcieť nič iné, než náš rast a rozvíjanie sa. Jedine tak sa môže stať Ženou, ktorá satanovi a jeho potomstvu rozmliažďuje hlavu otvárajúc voľný priechod svojim deťom. Jedine tak môže byť Žena odetá Slnkom, pod ktorej nohami je Mesiac, keď sa jej deti oblečú do rúcha svätosti. Je ťažké, keď nám hovorí, že sa nerozvážne, to znamená veľmi ľahko, odovzdávame do rúk satana. Rozhodnime sa byť svätí a začať sa každodenne modliť za túto milosť.

Pápež Ján Pavol II. je pápež rekordov. Zaregistrovali ste, že 6. októbra 2002 máme 761 svätých v katolíckej cirkvi? Z nich 463 svätorečil Ján Pavol II. Jeho predchodcovia vyhlásili za svätých 298. Okrem toho za blahoslavených vyhlásil 1297. Tento pápež vyhlásil za svätých a blahoslavených, čiže vyzdvihol na oltár a dal nám za vzor, príklad mužov a žien, zasvätených Bohu, kňazov a rehoľníkov, ale aj laikov, otcov i matiek, ale aj slobodných, rôzneho zamestnania, veku, národnosti, vzdelania, ktorí žili už v našich časoch. Dnes ešte žijú ich najbližší, ešte si na nich pamätajú svedkovia ich života. O pápežovi Jánovi Pavlovi viacerí poznamenali, že "chrlí", čiže moc vyhlasuje za svätých.

Pýtajme sa: Prečo asi? Môžu svätí dnešný svet ešte osloviť? Je svätosť dnes možná? Chceme byť svätý? Kto je svätý? A podobne... Apoštol sv. Ján v Knihe Zjavenia, či Apokalypsa píše: „Potom som videl; a hľa veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bielého rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu" (Zjv 7,9-10). My, čo sme uverili v Krista, máme jeden cieľ, po smrti, keď sa skončí náš pozemský život, prijať od Krista po našom osobnom súde, odmenu za život na zemi, mať účasť v Božom kráľovstve.

Sme rôzni. Každý žijeme svoj život, na ktorý si navzájom pôsobíme. Veríme, že smrťou sa život nekončí. Preto dnes zvláštnym spôsobom sa spájame s tými, s ktorými sme žili, ktorí nás obohatili svojím životom a ktorí zomreli v spojení s Bohom. Aj keď ich Cirkev úradným spôsobom nekanonizuje, nevyhlási za svätých, veríme, že Boh je milosrdný a našich zomrelých odmenil za ich život na zemi večnou slávou. Dnes si však spomíname zvlášť tých, ktorých nám dáva Cirkev, aby sme sa povzbudili na príklade života. Už v prvotnej Cirkvi si prví kresťania zvlášť uctili tých, ktorí za Boha, Ježiša Krista, Cirkev zomreli. Verili, že sú u Boha, dostali za svoj život večnú odmenu a verili, že ich príhovor u Boha môže ešte žijúcim pomôcť. O príhovor sa usilovali najmä pri svätej omši, ale aj uctením si miesta, kde zomreli, kde boli uložené ich pozostatky a tiež v kostoloch, ktoré k ich úcte boli Cirkvou určené, zasvätené. Uctili si ich ako mimoriadny vzor života. Titul „svätý" prešiel v dejinách viacerými zmenami. V Novom zákone, „svätým, svätými" sa nazývali všetci, ktorí uverili v Krista, tí čo prijali krst a zúčastňovali sa na živote kresťanského spoločenstva. S rastúcim počtom veriacich sa zmysel slova „svätý" zužuje a viac sa vzťahuje na zvýraznenie niečoho mimoriadneho vo vzťahu k viere a k Bohu. Išlo o jasný prejav vernosti k Božiemu volaniu a oddanosti Bohu. Žili na zemi podrobení skúškam a museli sa osvedčiť vo vernosti k Bohu ako iní ľudia. Boli však svedkami iného sveta a naplnený jeho tajomstvom. Osvojovali si vážne prikázania milovať Boha a blížneho, a nežili len pre seba, ale pre všetkých. Láska týchto priateľov Božích vychádzala z nezištnosti, ktorá môže pochádzať len od Boha, a preto sa usilovali o blaho druhých so všetkou snahou. Od prvých kresťanských čias nachádzame živý vzťah veriacich k tým, ktorí sa prejavili zvláštnym spôsobom ako Boží priatelia. Nič nechceli Bohu odoprieť. Plnia vždy vôľu Božiu. Stali sa za života svedkami Božími. Svätí majú význam aj vo vzťahu i okoliu. Prinášajú okoliu Boha. Boh skrze nich a cez nich obohacuje svet. Cez nich sa ľudia dostávali viac a rýchlejšie k Bohu. Boh sa skrze nich stával svetu prijateľnejší, bližší. Svet skrze nich poznával Boha, ktorý je cesta, pravda, život, láska. Ľudia v ich prítomnosti, blízkosti zažili niečo, čo bolo príčinou zmeny ich života k lepšiemu. Skrze ich príklad, slová, život, menili sami svoj život. Stávali sa svetu znamením. Často až po ich smrti si svet uvedomil, kto boli, čím obohacovali svet. Tešili sa úcte a pritom zostávali pokorní, skromní, jednoduchí. O sebe si nič mimoriadne nemysleli, aj keď sa skrze nich diali znamenia. Boli ľudia, ktorí žili svoj život na zemi verne, čestne, zodpovedne. Boli to ľudia, ktorí sa ponorili do Božieho tajomstva a dovŕšilo sa v nich nové stvorenie. Boli svedkami a učiteľmi svojej doby, hoci to nikomu nenútili. Nevyžadovali si úctu, pozornosť, lásku. Mnohí sa vyhýbali hluku, úradom, poctám, aby mohli viac slúžiť. Iní dokázali svoju úlohu uprostred sveta. Pri svätej omši počas „Glória" vyznávame: „Veď len ty si Svätý, len ty si Pán, len ty si Najvyšší", je pre nás nádejou na slávu, ktorú svojím verným dáva Boh. On to je, kto má byť vzývaný a oslavovaný. Vtedy nevzniknú pochybnosti, ku komu smeruje kresťanská modlitba. Svätí sú tí, čo objavujú Božie výšiny a diaľky a možnosti. Svätí ukazujú cesty iným a vytvárajú životné formy, ktoré môžu nasledovať tí, ktorí by si ich sami nedokázali vytvoriť. Len Boh je bytostne Svätý a každá úcta patrí Jemu. Boh dáva zažiariť svetlu svojej svätosti v ľuďoch, ktorí sa naučili v Kristovi dokonale milovať. Práve preto dnes hnutie Cor lumen Christi v Anglicku a Amici di Dio v Rakúsku znova vyzývajú, aby katolíci dali predvečer sviatku Všetkých svätých kresťanskú náplň namiesto pohanského Halloweenu s jeho zlými duchmi a čarodejnicami. Pretože sa v Európe šíri zvyk sláviť po vigílii sviatku Všetkých svätých «noc svetla», aby sa uctievala Najsvätejšia sviatosť svetlom v oknách, aby sme si uvedomili potrebu svetla svätosti v našom živote.

Aj my sme pozvaní spievať s bratmi a sestrami, ktorí už vidia Boha z tváre do tváre: „Svätý, svätý, svätý je Pán Boh zástupov" (Iz 6,3). Každý z nás sme neopakovateľné svetielko. Každý sme povolaní nasledovať našich oslávených bratov a sestry, už na zemi oslavovať Boha, aby sme ho raz mohli oslavovať po celú večnosť v nebi. My - putujúca cirkev na zemi, máme vzor v oslávenej cirkvi v nebi. Svätosť nie je výsada pre vyvolených. Svätosť možno dosiahnuť i v kuchyni pri povinnosti varenia a umývania riadu. Už sv. Terezká Ježiškova napísala: „Medzi hrncami sa prechádza Boh." A to je pravda. Svätec je človek čistého srdca, radosti, priateľstva s Bohom, nech žije a pohybuje sa kdekoľvek. Buďme facinovaní originalitou svätých. Sú neopakovateľní, nenapodobiteľní, jedineční. Sv. Terezka z Lisieux si v chorobe prosila banán v čokoláde. Sv. Bernardena Soubirousová mala chuť na šťavnatú broskyňu položenú na nočnom stolíku. O sv. rehoľnej sestre Márii Restute vieme, že bola nielen veselá, ale i rázna a mala rada pivo (JP.II ju v júni 1998 kanonizoval). Boh potrebuje svätých pre svoje veľké podujatia, ktoré zdobia a budujú "nebeské mesto". Kým človek žije, nepozná svoju svätosť a nepozná svätosť ani tých okolo. Plní však vždy vôľu Boha. Našou úlohou je pracovať na svojom posvädcovaní.

3.novembra 1985 sv. Otec Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného Pátra Títa Brandsma, profesora, rektora katolíckej univerzity v Nijmegene. Bol ešte novinárom, spisovateľom a najmä svedkom viery. V júli 1942 sa dostal do koncentračného tábora v Dachau. Denne bol bitý a týraný. Väzni sa čudovali prečo. Bol najpokojamilovnejší človek v baráku. Po poslednom bití si nechal len ruženec. Keď prišla ošetrovateľka, aby mu vraj ako chorému pichla injekciu, vedel, že čaká ho smrť. Usmeje sa na sestru, vie, že je Holanďanka. Podáva jej poslednú vec, ktorú vlastní - ruženec. Tá sa čuduje: „Načo mi to je, ja sa neviem modliť, som nacistka." Páter jej hovorí: „Tak aspoň hovorte: „Pros za nás hriešnych." Po pätnástich minutách je mŕtvy. On však žije, hoci ho spálili v krematóriu tábora. Ošetrovateľka, ktorej dal ruženec, konvertovala. Stala sa kresťankou. A po 43 rokoch v bazilike Svätého Petra bol povýšený na oltár.

Niekoho si Boh vyvolil, aby mu vlastnou krvou dokázal svoju vernosť. Iní zomierajú nekrvavým mučeníctvom, keď celý život trpia na tele, na duši a trpia odovzdane, nereptajú, žijú v tichu, ale verní Bohu i v tom najmenšom. Raz budeme milo prekvapení, keď uvidíme v nebi týchto našich bratov a sestry na vysokých stupňoch slávy v nebi. A to je oslovenie aj pre každého z nás. Aj keď dnes mnohí pochybujú o svätosti, nechcú byť svätými, svätých na zemi v našom okolí žije mnoho. Svet potrebuje svätých. Pápež Ján Pavol II., z prozreteľnosti Božej svätorečením bratov a sestier, nás vyzýva k svätosti a pripomína, čo povedal Boh: „Buďte svätí, lebo ja som svätý" (Lv 11,44) a tieto slová nám pripomína i sv. Peter (por. 1 Pt 1,16). Amen.

separator.png

Sobota 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 14,7-11

Netúžiť po sláve. Prenechať všetko Bohu.

S ktorou osobou by ste sa chceli v živote stretnúť ? Určite máte obľúbeného speváka, herca, športovca, alebo niekoho z iného odvetvia...

„Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený" (Lk14,11). Kto boli farizeji?! Farizej v preklade znamená oddelení. Vytvorili sa tri skupiny. Farizeji, saduceji a eséni. Farizeji sa snažili chrániť od vplyvov, ktoré by ich mohli odlúčiť od Mojžišovho zákona a preto sa oddeľovali od ostatných, a aj preto, lebo ľud krajiny nedodržiaval presne do detailov 613 príkazov. Častokrát nám Sväté písmo opisuje farizejov v negatívnom svetle. Dokonca i Ježiš ich nazýva pokrytcami. Treba však uviesť, že všetci farizeji neboli takýto, ale medzi nimi sa našli i spravodliví, ako boli napríklad Gamaliel alebo Nikodém, ktorý vyhľadal v noci Ježiša. Taktiež Jozef z Arimatey bol členom synédria, preto sa predpokladá, že aj on bol farizejom. Dokonca farizejom bol aj sv. Pavol, ktorý sám o sebe hovorí ,,Bratia ja som farizej, syn farizejov." Vo vnútri farizejov existovali rozdielne názorové skupiny. Existovali 2 školy Hilelova a Šamajova. Farizeji teda neboli jednotní vo svojom učení, boli tam isté odchýlky.

Skôr ako sa Ježiš usadil za stôl, uzdravil chorého na vodnatieľku. Ježiš ich dostal týmto zázrakom do pomykova a až teraz ide stolovať. Pri stolovaní sú prítomní farizeji i zákonníci - vtedajšia smotánka. Ľudia, ktorí majú vysoké spoločenské postavenie. V spoločnosti niečo znamenajú a majú vplyv. Ježiš si všimol, že každý si chcel vybrať to najlepšie miesto, a je to prirodzené, že každý chce byť čo najbližšie pri Ježišovi. Ježiš aj túto situáciu využíva a poúča prítomných, ako sa majú zachovať v takýchto okolnostiach..

Ak sa stretnete s nejakou významnou osobou, alebo ste svedkom nejakej udalosti, stávate sa stredobodom pozornosti. Pri návšteve amerického prezidenta v ČR v Prahe, mal prezident Obama pred ľuďmi prejav, a po prejave keď odchádzal, zišiel dole k ľuďom, aby ich osobne pozdravil. Niekoľko ľudí si s ním mohlo podať ruku, alebo aspoň sa ho mohlo dotknúť. Pre nich to bol zážitok na celý život. "Dotkol som sa Obamu, óóó."
Taktiež v Ríme je zvyk, keď Svätý otec prechádza okolo pútnikov, každý sa ho chce dotknúť. Títo ľudia sa poväčšine podelia s takýmto zážitkom so svojimi blízkymi a stavajú sa stredobodom pozornosti. Alebo, keby ste sa stali svedkom bankovej lúpeže, vraždy, dopravnej nehody, hneď ste v centre diania.

Ježiš však nás učí niečomu inému. Sadnúť si dozadu. Prečo? Pretože je to prejav pokory a pokora je opak pýchy. Pýcha je matkou všetkých hriechov. ,,Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť." Pýcha je tá, ktorá nás vedie k tomu, že človek chce niečím byť, niečo znamenať, mať dobré meno a preto niekedy používa aj neprimerané prostriedky na to, aby sa presadil. Amen.

YT | GTV