Meditácia na 22.03.2018
Štvrtok po 5. pôstnej nedeli | Jn 8, 51-59
Ježiš povedal Židom: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“ Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: ‚On je náš Boh,‘ a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam. Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“ Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.
Blízkosť Boha zaväzuje
V texte evanjelia, ktorý sme prečítali, Ježiš celkom jednoznačne dáva na vedomie, že je Bohom. Farizeji vôbec nepripúšťajú takú myšlienku či možnosť. Majú sformovanú vlastnú víziu Boha, diametrálne odlišnú: ich Boh je Pánom dôstojným, nekonečne vznešeným, vzdialeným, a vôbec nevysloviteľným. A zatiaľ Boh je taký, aký sa prejavil v Ježišovi Kristovi. Nie je len nepreskúmanou priepasťou, či nedosiahnuteľnou vznešenosťou, či tiež nekonečnou vzdialenosťou - ale tiež nekonečnou blízkosťou. Je taký blízky, že sa možno s ním priateľsky stýkať, rozprávať sa s ním, dôverovať mu. Nezmestí v rozmeroch času - ale má čas i pre mňa, koľko len chce. Ktosi povedal, že len Boh je ľudský (B. Bro). Prijal človečenstvo v Ježišovi Kristovi - a to človečenstvo nie iné, ale plné zriekania, ukrižované. V ukrižovanom Kristovi vidíme pravého Boha, tak pravého, že keby sa nám zjavil iný Boh, nie trpiaci, nie ukrižovaný -nebol by to pravý Boh. Ale či radšej nevidíme Boha ako vznešeného Otca nebies brány, či príliš často sa nedomáhame od neho, aby ako Boh bol skôr hrozným Sudcom (najlepšie pre druhých), keď spievame: Ide, ide pravý Boh, ide Sudca spravodlivý (v poľštine). Dalo by sa povedať: bojíme sa blízkosti Boha, bojíme sa blízkeho Boha - lebo jeho blízkosť, prítomnosť, spoločnosť - zaväzuje nás k vzájomnej účasti na jeho človečenstve, práve tomto trpiacom a ukrižovanom. A v takejto podobe, ako Boha a Človeka, vidíme ho v tejto Najsvätejšej Obete.
YT | GTV | KRÍŽOVÁ ✞ CESTA