Meditácia na 03.07.2018
Utorok 13. týždňa v Cezročnom období | Jn 20, 24-29
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Význam a potreba Božieho milosrdenstva
Svätý Otec v homílií v sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove v roku 2002 povedal: „Ako veľmi dnešný svet potrebuje Božie milosrdenstvo! Na všetkých kontinentoch z hlbín ľudského srdca vychádza túžba po Božom milosrdenstve. Tam, kde vládne nenávisť, kde je túžba po pomste, kde vojna prináša bolesť a smrť nevinných, je potrebná milosť a láska, ktorá lieči ľudskú myseľ i srdce a prináša pokoj.“ V evanjeliu sme počuli, ako prišiel Ježiš k ustrašeným učeníkom a povedal im: „Pokoj vám!“ Potom im ukázal svoje rany na rukách a na boku. Keď učeníci videli takto Ježiša, ich strach sa zmenil na radosť (porov. Jn 20,19-20). Ježiš je mŕtvy. Apoštoli sa zatvoria vo večeradle, lebo v ich srdciach vládne strach pred Židmi. Tu zrazu sa im zjavuje vzkriesený Ježiš svojím novým životom. A tradičný židovský pozdrav „pokoj vám“ dostáva v Ježišových ústach nový význam - Ježiš prináša učeníkom pokoj ako najvzácnejší mesiánsky dar. Sám ukrižovaný a vzkriesený Ježiš je tým pokojom, ktorý prebýva uprostred svojich učeníkov. Ježiš objíma učeníkov svojim pohľadom, dáva im svoj pokoj, napĺňa ich radosťou, upevňuje ich vo viere, dáva im Ducha Svätého a ukazuje im svoje rany - znamenie svojho ukrižovania. Z toho, ako sa im Ježiš konkrétne ukázal, budú žiť cez celý svoj apoštolský život: „Boh ho vzkriesil z mŕtvych, čoho sme mi svedkami“, „čo sme videli vlastnými očami, na čo sme sa dívali a čoho sme sa rukami dotýkali... svedčíme a zvestujeme vám“. Ježišove slová a jeho znamenia nie sú minulosť, aj dnes Ježiš hovorí nám všetkým: „Pokoj vám!“ On sám je naším pokojom. „Na obraze je zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý prichádza do večeradla k svojim učeníkom.“ Ježiš túži vylievať plamene milosrdenstva na duše. Ubolené ľudstvo nech sa privinie k Ježišovmu milosrdnému srdcu a On ho naplní pokojom. Posolstvo o Božom milosrdenstve nie je v dejinách spásy ničím novým. Pri zjavení Boha na hore Sinaj Mojžiš vzýva Pána ako toho, ktorý je „milostivý a láskavý, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný“ (Ex 34,6). „V Starom zákone Boh posielal k svojmu ľudu prorokov s výstrahami, dnes Boh zjavuje celému ľudstvu svoje milosrdenstvo. Boh nechce trestať ubolené ľudstvo, ale túži ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu.“ Aj žalmista veľmi často velebí Pána pre jeho milosrdenstvo, spolieha sa naň, vzýva ho.... V žalme 136 sa neustále opakuje, že Božie milosrdenstvo je večné (porov. Ž 136).
V Novom zákone Boh, ktorý je „bohatý na milosrdenstvo“ (Ef 2,4) veľmi vystupuje do popredia. Ježiš Kristus priniesol záchranu a spásu pre celé ľudstvo, sám zvestuje ľuďom: „Kto vidí mňa vidí Otca.“ On zjavil milosrdenstvo Otca, keď sa narodil ako dieťa, má účasť na strastiach ľudského života, hovorí o milosrdnom Otcovi v Podobenstve o márnotratnom synovi, ukazuje Božie milosrdenstvo a odpustenie na kríži. Jeho rany, najmä rany na boku zvestujú ľuďom nielen vykúpenie, ale aj prijatie do Božieho kráľovstva a do večnej blaženosti.85 Aj my sami máme prejavovať milosrdenstvo skutkami lásky blížnym, ako nás k tomu vyzýva aj jedno z blahoslavenstiev - „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnú milosrdenstvo“ (Mt 5,7). Lebo v opačnom prípade nás svätý Jakub vo svojom liste upozorňuje, že „súd bez milosrdenstva čaká ... toho, kto nepreukázal milosrdenstvo“ (Jak 2,13a). Pán Ježiš povedal sestre Faustíne aj tieto slová: „Neustávaj v hlásaní Božieho milosrdenstva, uľavíš tým môjmu srdcu, ktorého plamene zľutovania plynú k hriešnikovi. Povedz kňazom, že ak budú hovoriť o mojom nepreniknuteľnom milosrdenstve a zľutovaní, ktoré prechovávam v mojom srdci, aj najväčší hriešnici sa pokoria. Kňazom, ktorí budú moje milosrdenstvo ohlasovať a velebiť, dám mimoriadnu moc, požehnám ich slová a pohnem srdcami, ku ktorým hovoria.“ „Túžim, aby kňazi hlásali toto moje veľké milosrdenstvo voči hriešnikom. Nech sa nebojí ku mne priblížiť žiaden hriešnik. Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve.“ Máme byť svedkami Božieho milosrdenstva. Svedok je človek, ktorý videl a vie. V tomto prípade, je to človek, ktorý zakúsil milosrdnú Božiu lásku, a teraz o nej svedčí svojím životom. A svedčiť o nej životom, to znamená dôverovať Bohu a byť milosrdným k iným. Ježišovo srdce je tak naplnené milosrdenstvom, že až puká a chce sa rozliať na všetky duše, ktoré prichádzajú k nemu. Božie milosrdenstvo je prameňom všetkých milostí. Voda, ktorá vychádza z prameňa, tečie riečiskom až príde do mora. Keď je v rieke veľa prekážok a nečistôt, vode sa ťažko prechádza. Alebo keď je v rieke priepasť, voda sa tam zhromažďuje a neprechádza ďalej.
My sme tiež takým riečiskom. My sami máme byť pri prameni Božieho milosrdenstva, máme prijať do svojho vnútra Božie milosrdenstvo a cez nás sa má dostať k všetkým hriešnikom, ktorí toto milosrdenstvo potrebujú. Nebolo by dobré, keby sme my celé Božie milosrdenstvo pohltili a k ostatným by sa nedostalo nič. Nemáme robiť prekážky Božiemu milosrdenstvu, ale snažiť sa, aby plynule Božie milosrdenstvo pretekalo a prúdilo k tým, ktorí to potrebujú. Snažme sa byť čistým riečiskom, aby z prúdu milosrdenstva si mohol načerpať milosti každý, kto to potrebuje. Nech sa Božie milosrdenstvo šíri na Jeho slávu a nech je oslavou jeho milosrdenstva, ktoré nám každý deň dopraje, lebo bez neho by sme nič nedokázali. Niet iného prameňa nádeje, všetky iné pramene vysychajú, zlyhajú a môžu nás sklamať. Lebo ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k Božiemu milosrdenstvu.
Bože, milosrdný Otče, ktorý si zjavil svoju lásku vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi a vylial si ju na nás v Duchu Svätom, Tešiteľovi. Tebe dnes zverujeme osudy sveta a každého človeka. Skloň sa k nám hriešnym, vylieč našu slabosť, premôž každé zlo, dovoľ, aby všetci obyvatelia zeme zakúsili Tvoje milosrdenstvo, aby v tebe, Trojjediný Bože, vždy nachádzali prameň nádeje. Večný Otče, pre bolestné umučenie a zmŕtvychvstanie Tvojho Syna, maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Amen.