Meditácia na 22.09.2018
Sobota 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 8, 4-15
Keď sa k Ježišovi zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve: „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho. Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“ Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali. Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení. Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú. Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu. A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“
Zachovávať Božie slovo
Pozrime sa na poslednú vetu dnešného poučenia: Počúvajú slovo, zachovávajú ho... a s vytrvalosťou prinášajú úrodu. Všetci tu prítomní prijímajú sejbu Božieho slova a vo všeobecnosti nechýbajú ľudia, ktorí priam horlivo počúvajú toto slovo. A teda nie nedostatok viery a záujmu spôsobuje, že táto sejba neprináša stonásobnú úrodu. Prekážkou je nedostatok vytrvalosti, znechutenie, únava, nedostatok dôvery v Božiu pomoc... Schopnosť vytrvať, pretrvať - to je tajomstvo každého úspechu, zdaru a konečnej záchrany. O potrebe vytrvať hovoril Sv. Otec počas tretieho pobytu vo vlasti, vo varšavskom Kostole Sv. kríža, k predstaviteľom osvety a kultúry, ktorí sa tam zišli. Nám je zverená hodnota nad hodnotami: Božie slovo, vložené do srdca ako zrno. Prijali sme toto slovo, ako hovorí Pán Ježiš, „s radosťou", aby sme však, ako často, „v čase skúšky" odpadli. Postaviť sa proti pokušeniam vyžaduje veľa úsilia a zriekania - bez toho však nemožno hovoriť o vytrvaní; nakoniec možno upadnúť do celkového znechutenia. Pretože nič človeka tak neničí, ako nepríjemné vedomie vlastnej nevernosti. Je to totiž nevernosť samému sebe: svojim ideálom, zásadám a predsavzatiam; nevernosť, ktorá devalvuje človeka v jeho vlastných očiach. Ale zasa každé víťazstvo nad sebou, každý akt vernosti, je prameňom satisfakcie, radosti a nádeje pre ďalšie premáhanie. Silu pre premáhanie dáva Ten, ktorý zveril zrno naším srdciam.
Keby nás ponechal na naše sily - bola by to nebožská, ba dokonca neľudská hra s našim životom. Ide teda o to, aby sme dôverovali nadpozemskej pomoci. Táto dôvera nám nedovolí klesať na duchu kvôli pádom. Lebo sme ľuďmi, ktorí sú odsúdení na ľudské pády. Ale Božie milosrdenstvo je práve v tom, že Boh je vždy pripravený postaviť nás na nohy; a naša vytrvalosť nie je v tom, že nikdy nepadáme, ale v tom, že vstaneme z pádu; pretože má to byť nie nejaké zotrvávanie v páde, ale vytrvalé smerovanie dopredu. Kristus, ktorý sa za nás obetuje na oltári, zdá sa akoby sa nám prihováral: Vždy si existoval v mojich myšlienkach, ako keby si bol jedinou bytosťou, ktorú som vykúpil; ...vykúpil som ťa za vysokú cenu a nedovolím ti tak ľahko odísť odo mňa.