Meditácia na 29.09.2018
Sobota 25. týždňa v Cezročnom období | Jn 1, 47-51
Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ ...viac k dnešnej téme evanjelia sa dozviete tu: P O V O L A N I E.
Modlitba k svätému archanjelovi Michalovi:
Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji. Buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc, a ty, knieža nebeských zástupov,
Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.
Uvidíte väčšie veci
Ján, Ondrej, Peter, Filip, Natanael (čiže Bartolomej) - to sú prví šťastní, povolaní nasledovať Ježiša. A povolaný je každý. Predovšetkým každého povoláva Boh zaujať zodpovedajúce miesto vo svete: ako manžel, manželka, otec, matka, úradník, robotník - to všetko je otázka povolania, to je výzva od Boha. Vyratúva sa až tridsaťtri tisíc rôznych odborných povolaní. Boh nám určuje povolanie prostredníctvom takých či iných záujmov, záľub, schopností, prostredníctvom takých či iných zdravotných a materiálnych podmienok. Niektorých ľudí poctí Boh zvlášť vznešeným povolaním: kňazským či rehoľným: prihovára sa im ako Natanaelovi: Uvidíš väčšie veci ako toto... Uvidíš otvorené nebo. Aj Boží Syn bol povolaný k svojmu dielu spásy.
Sú povolania viac alebo menej vznešené, viac alebo menej ťažké; jedno je isté: povolania nie sú ľahké. Boh sa neuspokojuje s lacným efektom; každé jeho povolanie je cestou na vrcholy. Neraz počujeme: Boh žiada odo mňa ťažké veci: obetu, vernosť, odpustenie, vytrvanie v protivenstvách, trpezlivosť v chorobe. Ale uvedomme si: Pán Ježiš nehovorí svojim povolaným choď!, ale hovorí: Poď za mnou.
Kristus, keď povoláva človeka, ide pred ním, ukazuje a razí cestu, posilňuje svojou prítomnosťou, povzbudzuje svojím príkladom; povolaný človek kráča v jeho šľapajach. Povolanie sa neskončilo jednorazovou výzvou - ale každú hodinu nás povoláva Pán znova, od jednej úlohy k druhej, a tieto úlohy nikto za nás nevykoná.
Som stvorený, aby som vykonal to, pre čo nik okrem mňa nebol stvorený. Mám svoje miesto v Božích plánoch, miesto, ktoré len ja jeden zaujímam. Mám svoje vlastné poslanie, teda som Bohu potrebný na svojom mieste - tak ako archanjel je potrebný na svojom (H. Newman).