Meditácia na 22.11.2018
Štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 41-44
Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“
Spoznať čas navštívenia
Je smutným faktom, že vyvolený národ nespoznal čas svojho navštívenia Kristom, svojím Spasiteľom. Tento smutný fakt, a vlastne celá dlhá reťaz takýchto faktov, sa tiahne nepretržite. Pretože Boh nás neprestáva navštevovať rôznym spôsobom, a tieto navštívenia by mohli prinášať požehnané dôsledky našom živote. Boh nás navštevuje tiež aj prostredníctvom neúspechov, porážok a zakúsených nepríjemností; Pán Boh nám chce nimi niečo povedať, o niečom nás poučiť, k niečomu nás povzbudiť a usmerniť náš život. Boh nás navštevuje prostredníctvom utrpenia, ktoré nám môže otvoriť oči pre nejaké pravdy (aj o nás samých), pre naše nedoceňovanie vyšších hodnôt, môže obrátiť myseľ a pozornosť k Bohu, zdokonaliť nás, duchovne sformovať. Boh nás navštevuje v podobe človeka, ktorý prichádza k nám pre útechu, radu, oporu; a možno to on nám prináša od Boha slovo útechy či napomínania. Boh nás navštevuje prostredníctvom každej príležitosti k rozmnoženiu dobra alebo predídeniu zlu.
Dokážeme vždy spoznať čas takýchto navštívení - alebo ostanú „skryté" pred našimi očami? Kristus plakal nad premárneným, zanedbaným navštívením, pretože takéto zanedbanie prinieslo so sebou tragické následky. Či aj my neočakávame oplakaniahodnejšie navštívenia? Aby nás pred nimi uchránil, Pán Ježiš prináša svoju prosebnú a odprosujúcu obetu - a my na začiatku nej sme odprosovali Boha za takéto naše zanedbania.