Meditácia na 02.12.2018

1. adventná nedeľa, rok C, cyklus I. | Lk 21, 25-28. 34-36

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

 meditacie_ls.jpg

S nádejou nový začiatok

Čím viac pestujeme nádej, tým viac sa obohacujeme. Nestratiť nádej ani v ťažkých situáciách si vyžaduje upevňovať sa vo viere a láske. Čím by boli viera a láska bez nádeje počas života zemi? Človek nádeje šíri nádej. Nádej dáva silu, chuť a odvahu. Človek nádeje rýchlejšie a bez ujmy dokáže splniť poslanie. Svet potrebuje nádej tak, ako potrebuje chlieb. Ku kresťanstvu je nádej tak potrebná ako slnečné svetlo pre život. Dá sa uskromniť, obmedziť v živote, ale nemať nádej by znamenalo zo života urobiť zaživa peklo. Chorý, keď má nádej, vie, že aj keď zomrie, život sa smrťou nekončí. Dá sa žiť bez priateľa, ale nie bez nádeje. Nádej sa nezhodne s odkladaním: potom prestanem piť, potom už nebudem lenivý, potom, keď pôjdem do dôchodku, nájdem si čas na Boha…

O Sparťanovi Archiášovi sa rozpráva udalosť. Počas jednej hostiny prišiel posol z Atén s listom od priateľa s prosbou, aby si list ihneď prečítal. Archiáš list odložil so slovami: „List počká do rána.“ Rána sa nedožil. Počas hostiny bol zabitý najatými vrahmi. V liste bolo napísané: „Archiáš, upozorňujem Ťa, aby si ihneď odišiel z domu, kde na Teba čakajú najatí vrahovia.“

Nádej nie je priateľkou odkladania dôležitých vecí. Už zajtra môže byť neskoro. Kto má istotu, že sa dožije konca adventu a už nehovoriac o konci cirkevného roka? A naše srdcia sú obťažené nielen obžerstvom, opilstvom, či starosťami o tento život. Je správne, že už dnes, teraz bdieme, modlime sa, aby sme mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a v nádeji sme sa mohli postaviť pred Syna človeka. Veľkým nebezpečím je odkladať s priateľstvom s Bohom na zajtra. Naopak, naša nádej v Boha dáva našim plánom a predsavzatiam silu, že ich zvládneme, že budú nám na osoh a radosť. Náš pohľad do budúcnosti je pokojný vtedy, keď sme plní nádeje. Náš život vyvrcholí vo chvíli, keď príde chvíľa nášho stretnutia s Bohom, o ktorej nič nevieme. Žiť v spojení s Bohom, je naša nádej, že žijeme správne. Takýto život je najlepšia príprava na slávnosť Narodenia Krista i na našu smrť. Je životnou múdrosťou radšej veriť Bohu než ľuďom.

Memento, s ktorým sa zhodujeme na začiatku cirkevného roka. Boh chce, aby sme boli realisti a boli vždy pripravení. Žime v nádeji, že všetko čo robíme, robíme na oslavu Boha a svoju spásu. Amen.

YT | GTV | meditácia 2017