Meditácia na 29.01.2020
Streda 3. týždňa v Cezročnom období | Mk 4, 1-20
Ježiš začal opäť učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“ Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? Rozsievač seje slovo. Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. Do skalnatej pôdy zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Rozprávať, či počúvať?
O dnešnej dobe sa smutne konštatuje, že sa veľa a zbytočne rozpráva a málo alebo zle sa počúva. Spomeňme si, koľko škody sme si už sami zapríčinili tým, že sme nedávali pozor, nevenovali niečomu patričnú pozornosť a oznam bol pre nás dôležitý. Žiaci by sa nemuseli toľko učiť, keby viac dávali pozor na učiteľov výklad. Podľa toho, ako vieme počúvať, môže o nás človek povedať i to, ako si ho vážime a poslúchame. Toto neplatí len v bežnom živote, ale i vo vzťahu k Božiemu slovu.
Evanjelium podrobne vysvetľuje vzťah človeka k vypočutému Božiemu slovu. Podobenstvo o rozsievačovi patrí medzi najznámejšie. Rozsievač je Ježiš Kristus, zrno je jeho slovo, pôda sú poslucháči, ktorí rôznym spôsobom prijímajú jeho slová. Dôraz sa kladie na úrodu zo zrna, ktoré padlo do dobrej pôdy. Ježiš tým myslí na úspech svojho poslania. Dotýka sa i tých, ktorí zaujímajú odmietavý postoj, prípadne ľahostajný alebo povrchný. Keď sa ho pýtali na zmysel podobenstiev, Ježiš použije citát Izaiáša proroka: „...aby hľadeli a nevideli, aby počúvali a nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo“ (Iz 6, 9). Tieto slová ukazujú na osud zatvrdlivých ľudí. Budú počúvať a nepochopia zmysel, neobrátia sa a preto im nebude odpustené a nakoľko ani oni sami nebudú o to stáť, stratia tým aj svoju spásu. Vidíme, že Pán Ježiš sám vysvetlil podobenstvo. Jeho slovo - zrno je zdravé, môže rásť, je schopné priniesť úrodu. Rozsievač - Ježiš Kristus, ktorý tri roky učil apoštolov, cez Cirkev ohlasuje i naďalej Evanjelium. Preto veríme, že Cirkev sa nemôže mýliť, pretože dostala od Krista záruku: Kto vás počúva, mňa počúva... Rozsievač i semeno je v poriadku, ale či úroda bude bohatá, to záleží od nás. Skúmajme sa, nielen ako sme pripravení počúvať Božie slovo, ale ako ho vo svojom živote aj uskutočňujeme. Ako mu dovolíme rásť v našom každodennom živote.
Zamyslime sa nad počtom kázní, úvah, čo sme počuli. Koľko sme počuli ponaučení, napomenutí pri sviatosti zmierenia, ale i pri iných sviatostiach. Môžeme povedať, že všetky tieto slová padli do dobrej pôdy? Priniesli tú úrodu, ktorá sa predpokladala? Odrazilo sa to v našom živote tak, ako sa malo? Nikto nemôže povedať, že úroda priniesla stonásobný prínos. Táto skutočnosť nás nesmie znechutiť, práve naopak. Podobenstvo o rozsievačovi má nás vyburcovať, aby sme znova a serióznejšie začali plniť úlohu dobrej pôdy. Je to krásne, keď sme sa rozhodli urobiť všetko, čo je v našich silách a možnostiach, aby sme Božie slovo brali zodpovedne a vážne. Rovnako vážne berme i nedeľné čítania a homílie, výklady textov. Prehlbujme si vedomosti z oblasti Svätého písma. Takto Boh zasieva do našich sŕdc veľké bohatstvo. Vážme si každé slovo, ktoré chce spásu našej nesmrteľnej duše. Amen.