Meditácia na 22.02.2020

Sobota 6. týždňa v Cezročnom období | Mt 16, 13-19

Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“


Dnešná slávnosť nás vedie v duchu do Ríma, kde založili svoje svedectvo viery apoštoli Peter a Pavol. Slová, ktoré povedal Pán Ježiš na brehu Genezaretského jazera Petrovi, akoby sme počuli i dnes: Ty si František, skala a na tejto skale vystavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. I tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj na nebi. Cirkev vybudovaná na skale je mocná a brány pekelné ju nepremôžu.

Od vekov trvajúca vojna medzi dobrom a zlom trvá stále. Náš život sa často dotýka zla. Potrebujeme viac posily, protiváhy. Zlo, čiže moc „s bránami pekelnými“, to je vláda diabla a nad ním môžeme zvíťaziť len silou učenia, neomylnosti v učení Cirkvi. Svätý Peter dostal moc kľúčov. Je to zvláštna moc, vďaka ktorej nás učí Druhý vatikánsky koncil, že biskup Ríma z moci svojho úradu, konkrétne z úradu zástupcu Ježiša Krista i pastiera celého sveta – Cirkvi, má úplnú najvyššiu a univerzálnu vládu, moc nad Cirkvou... Iba jedného, a to Petra vyznačil ako skalu a nositeľa kľúčov Cirkvi, iba jeho ustanovil za pastiera celej svojej pastviny. Byť nositeľom moci kľúčov, byť pastierom a učiteľom celej Cirkvi to neznamená len hlásať pravdu. Pravda potrebuje svedectvá.

Apoštoli vydávali svoje svedectvo, keď kráľ Herodes začal prenasledovať niektorých členov Cirkvi. Peter a rovnako i veľa pápežov pocítilo prenasledovanie, ba i vlastnou krvou spečatili svoju vieru. Súčasný pápež František i emertný pápež Benedikt XVI. dodnes vydávajú svedectvo svojím životom i slovom. Ako i Ján Pavol II. - nikomu nemusíme pripomínať dramatickú udalosť z 13. mája 1981. Sám Svätý Otec o tom povedal: "Pán Ježiš mi preukázal svoju lásku, že som mohol trpieť a pocítiť ohrozenie svojho života a zdravia, a tak dať svedectvo o pravde a milosti."

Len slová a učenie nestačia. Potrebujeme príklad činu, potrebujeme svedectvo. Toto nachádzame vo Svätom Otcovi, veď stojí za ním dvetisíc rokov trvajúca tradícia stolice Petrovej, na autorite ktorej pracovali pokolenia.