Meditácia na 14.03.2020
Sobota po 2. pôstnej nedeli | Lk 15, 1-3. 11-32
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Prežívame pôstny čas a liturgia, modlitby a častejšie i kázne majú kajúci charakter. Viac a intenzívnejšie si uvedomujeme svoju hriešnosť, neveru a nevďačnosť voči Bohu. No všetko toto by bolo niečím absurdným, keby sme nemali pred očami Boha, Otca, ktorý nás miluje. Boh ani voči nám neuplatňuje vzťah spravodlivosti a ani my nesmieme svoj vzťah voči Bohu vnímať ako výmennú spravodlivosť. Chceme žiť sväto, spravodlivo a bez hriechu nie preto, aby nám Boh raz za to dal nebo. Ale chceme žiť sväto, spravodlivo a bez hriechu preto, že Boh nám vo svojej láske nebo už daroval, pretože nás miluje, sme jeho milované deti.
Starší syn nevidel otcovu lásku, medzi ním a otcom stál majetok. Aj našim očiam pri pohľade na lásku Boha Otca, niekedy niečo zacláňa. Buď sme to my sami, naše záujmy, starosti, práca alebo i šťastie a úspech, naša falošná istota. Mladší, márnotratný syn len vďaka tomu, že stratil všetko, mohol objaviť otcovu lásku a v nej opäť nájsť všetko, čo stratil.
Iba keď strácame pôdu pod nohami, akúsi životnú istotu, iba vtedy obraciame svoj pohľad k Bohu, vtedy sa podobáme mladšiemu synovi. Zostaňme pri Bohu ako starší syn, ale ako mladší syn všetko strácajme. Možno sa podobáme mladšiemu synovi, ako on sme v živote pocítili stratu a objavili sme lásku Boha. Možno, že sme ako starší syn, máme vo vzťahu k Bohu Otcovi svoju skreslenú predstavu, plníme si svoje náboženské povinnosti a čakáme na oplátku za to nebo.
Postavme sa pred Boha Otca a uvedomme si, že sme Bohom milovaní synovia a Bohom milované dcéry. Usilujme sa odstrániť všetko to, čo nám bráni vidieť lásku nebeského Otca. Amen.