Meditácia na 16.05.2020
Sobota po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 18-21
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal.“
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás" (Jn 15,18). A hneď aj vysvetluje, prečo je táto nenávisť: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí" (Jn 15,19).Tieto slová patria do druhej časti rozlúčkovej reči Pána Ježiša pri Poslednej večeri. A konkrétne do toho posolstva lásky sa vkradol disharmonický tón, čím chce pripraviť svojich apoštolov na to, že hoci sa budú snažiť siať okolo seba lásku, za túto snahu budú zberať nenávisť sveta, pretože nie všetci majú vo svojom živote vodcu Ježiša.
Tí, čo ho nemajú, nenávidia Ježiša a pretože jeho učeníci patria Kristovi, stihne ich podobná vlna nenávisti ako samého Krista. Okrem toho, že si ich Ježiš vybral zo sveta, to znamená z moci zla, už nepatria svetu a za toto sa svet vie pomstiť, lebo svet miluje len to, čo mu patrí, čo neprekračuje jeho hranice, zásady a spôsob života. Pomsta sveta za priateľstvo s Ježišom sa preto najčastejšie prejavuje prenasledovaním Ježišových učeníkov. Ježiš ich na to upozorňuje a zároveň ich chce potešiť, povzbudiť, že aj jemu samému sa svet takto odplácal. Apoštoli pri týchto slovách si začínajú uvedomovať zjednotenie, spätosť s Kristom, že budú musieť s Kristom trpieť, ale že spoznajú aj radosť z úspechov, ku ktorým sa pri šírení Ježišovho evanjelia dostanú. Pretože mnoho ľudí prijme vieru a uverí v Pána Ježiša, a tak sa rozmnoží i počet kresťanov. Podobne aj my musíme počítať s tým, že sa pre Ježišovo učenie nevyhneme nenávisti sveta. Preto musíme počítať s neprajnosťou sveta, zažijeme ponižovanie, ba musíme počítať i s prenasledovaním pre Krista. Toto všetko je daň, ktorú platí kresťan za svoju poslušnosť a vernosť Kristovi. S týmto sa musíme zmieriť a nehľadať únikovú cestu.
Uvedomujeme si, že keď dochádza v našom živote ku konfrontáciám so zlom, aj to je potrebná vec pre kresťanský život. Dejiny Cirkvi nám hovoria o nespočetnom zástupe tých, ktorých svet nenávidel a museli položiť i svoje životy za Boha.
Veď v tomto čase si spomíname na sv. Stanislava, biskupa krakovského, ktorého kráľ dáva popraviť ako "nepohodlného" človeka. Spomíname si na pápeža Martina I., ktorý vedie v ťažkých časoch Cirkev, lodičku Petrovu. Aj keď musel obetovať svoj vlastný život, nezradil. Spomíname si na Juraja, ktorý ako vojak a veliteľ si vie uvážiť, kto je vyšší dôstojník, a tak dáva prednosť mučeníckej smrti.
Všetci však nezomreli mučeníckou smrťou. Máme dlhý rad vyznávačov: Dominik Savio zomiera mladý, ale heslo zo dňa, keď bol na prvom sv. prijímaní, si zachoval: Radšej zomrieť, ako zhrešiť. Amen.