Meditácia na 28.11.2020
Sobota 34. týždňa v Cezročnom období | Lk 21, 34-36
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“
Prežívame posledný deň v cirkevnom roku. Prežime ho myšlienkou na smrť. Nádej, že smrť nie je skončením života, ale práve naopak: smrť je prechodom do nového, kvalitatívne lepšieho života. Aj vďaka tomu sme mali možnosť spoznať počas roka, že je viacej toho, čo smrť dáva, než berie. I dnešné evanjelium nám dodáva nádej. Veď ak „Bedlíte celý čas..." (Lk 21,36), budeme večne živí aj my, ak žijeme pre Boha, s Bohom a v Bohu.
Ak by sme si prečítali i udalosti predchádzajúce dnešnej stati, zistili by sme, že na Ježišovo učenie, v jeruzalemskom chráme i mimo neho, striehli mnohí, len aby ho podchytili v reči. Ježiš pozná zmýšľanie ich srdca a keď sa ani v spore o dani cisárovi nikomu nepodarilo usvedčiť ho z protištátnej činnosti. Kto boli vlastne tí saduceji? V Ježišovej dobe to bola veľmi vplyvná strana niektorých Židov. Patrili k nej totiž aj niektorí veľkňazi. Bola to strana pánov, ktorí si dovoľovali voľnejší, svetskejší život a neuznávali život po smrti ani vzkriesenie z mŕtvych. Pokojne a bez rozpakov Ježiš jasne veci vysvetľoval. Tu na zemi, v pozemskom živote jestvuje zomieranie a smrť. Ale na druhom svete zomieranie a smrť neexistuje. Jasná Ježišova odpoveď má dnes posilniť vieru v život po smrti.
Ježiš potvrdzuje život po smrti svojím slovom. Najprv vysvetľuje, že život po smrti nie je predĺženie pozemského života. Veď práve preto, že mnohí ľudia si predstavujú a maľujú život po smrti ako predĺženie pozemského života, netúžia po živote po smrti a potom ho ani neveria. Mnohí ľudia tu na zemi prežívajú rozličné ťažkosti a trápenia a sklamania a utrpenia, akože by potom mohli túžiť po tom, aby im taký život pokračoval aj po smrti?! Preto Ježiš v evanjeliu najprv radikálne zavrhuje predstavovať si večný život po smrti v pozemských parametroch.
Potom nám vraví, že na druhom svete budeme ako anjeli a ako synovia a dcéry nebeského Otca. Budeme pojatí do nekonečnej Božej lásky a krásy a radosti a blaženosti, ktorá nekonečne prevyšuje všetku blaženosť tohto pozemského života. Preto apoštol Pavol napísal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" (Kor 2,9). Teda podľa Ježiša, nebo nie je život v nejakej skvostnej sieni alebo v nejakom kráľovskom paláci, nebo je život vo večnej Božej láske. Nebo je blažené spoločenstvo tých, ktorí žijú vo večnej Božej láske. A do večnej Božej lásky môže byť prijatý jedine ten, kto má v sebe lásku.
Pán Ježiš od nás vyžaduje, aby sme tu na zemi pestovali vo svojom srdci lásku. Lásku k Bohu a k blížnym. Je to preto, že iba láska tu na svete je jediná cesta do večnej lásky v nebi. Amen.