Meditácia na 22.12.2020
Utorok po 4. adventnej nedeli | Lk 1, 46-56
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
1 Sam 1, 24-28 | Keď Anna oddojčila Samuela, vzala ho so sebou, aj trojročného býčka, jednu mericu múky a mech vína, a priviedla ho do Pánovho domu v Silo. Chlapec bol ešte maličký. Býčka obetovali a chlapca zaviedli k Helimu. Anna povedala: „Prosím, pane môj, ako žiješ, pane, ja som tá žena, čo tu stála pred tebou a modlila sa k Pánovi. O tohto chlapčeka som prosila a Pán mi dal, o čo som ho prosila. Nuž aj ja ho odovzdávam Pánovi. Po všetky dni, kým bude žiť, nech je zasvätený Pánovi.“ I klaňali sa tam Pánovi.
Adventné homílie P. Ľubomíra Stančeka CM | ďalšie zamyslenia na 22. 12. | 