Meditácia na 07.12.2021

Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi | Mt 18, 12-14

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.“

 

meditacie_ls.jpg

Možno sa nám zdá, že tých deväťdesiat deväť je nepodstatných. Pre lepšie pochopenie sa pozrime, ako to opisuje svätý evanjelista Lukáš. On píše: „A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, ktorá sa stratila.“ Nie je to tak, že ak sa ovečka stratí, pozerá Ježiš len na ňu. Ježiš vie, že celé spoločenstvo zarmútilo zablúdenie ovečky. Vie, že ich poteší, ak sa ovečka vráti. Preto, keď privedie ovečku domov do ovčinca, zvolá všetkých, aby sa s ním spoločne radovali.

Všetci sa navzájom potrebujeme. Každý z nás čerpá a žije z dobier druhých. Každý prináša do spoločného niečo svoje, niečo výnimočné, čo nemôže priniesť nikto iný. Preto, keď sa stratí jedna ovečka, týka sa to všetkých. Keď niekto zhreší, týka sa to všetkých. Ochudobňuje sa celé spoločenstvo, či si to niekto prizná, alebo nie. A je správne, že to trápi všetkých. Ale pozor! Dnes sa ešte stretávame s jedným extrémom.

Všetky ovečky sa pekne pasú a jedna sa zrazu zatúla, zhreší. No ostatné ovečky si povedia: „Nás sa to netýka, nechajme ju tak, nezaujímajme sa o ňu.“ Práve preto sa zatúla aj druhá a tretia. Ostatné ovečky si povedia: „Aha, veď je to normálne. Odídeme aj my a budeme si robiť čo chceme. Budeme sa mať lepšie.“ Ovečky ale zabúdajú, že inde nie sú pod ochranou pastiera, ktorý sa o nich staral od malička a nikdy ich neopustil. Mnohí ľudia si dnes myslia, že keď nebudú žiť v Cirkvi, budú sa mať lepšie, budú slobodnejší. Až pri veľkých pádoch a životných otrasoch prichádzajú trpko na to, že Pastier nebol ten, ktorý ich kontroloval a obmedzoval, ale ten, ktorý ich chránil. Ježiš - dobrý pastier, sa aj dnes stará o svoje ovečky. O tie, ktoré sú v ovčinci, ale aj o tie, ktoré zblúdili. Pomáha im vyslobodiť sa z tŕnia, blata, priepasti - alkoholu, drog, automatov... Berie si ich na svoje ramená a privádza späť do ovčinca.

To nie je rozprávka. Keď si kňaz sadá do spovednice a dáva si štólu, akoby si bral na plecia stratenú ovečku. V osobe Krista jej chce sprostredkovať odpustenie a návrat k Bohu i spoločenstvu veriacich. Tešme sa, keď niekoho vidíme stáť pred spovednicou. Vracia sa späť do ovčinca. Prichádza späť, aby využil svoje dary a talenty pre dobro všetkých. Nechce žiť na vlastnú päsť. Chce sa radovať so všetkými. A tak sa spoločne modlime. Ježiš - dobrý pastier, ďakujeme ti za spoločenstvo veriacich. Ďakujeme ti, že môžeme kráčať spoločne za tebou. Amen.