Meditácia na 16.12.2021

Štvrtok po 3. adventnej nedeli | Lk 7, 24-30

Keď Jánovi poslovia odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘ Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“ A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom. Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

 

meditacie_ls.jpg

A dnes sme počuli veľkú Ježišovu chváloreč na svojho predchodcu, ktorý bol poslaný pripraviť cestu Pánovi a ohlásiť jeho príchod. Pán tu naznačuje Jánovu pokoru, vďaka ktorej sa mu dostalo pocty a vyznačenia, že nik, čo sa narodil zo ženy, nie je väčší ako on. A vzťahuje na neho starozákonné proroctvo z Písma. Ježiš chce ľudí priviesť k poznaniu tým, že Ján nie je len nejaký prorok, ale v prvom rade ten, kto pripravuje cestu samotnému Kristovi. Ján hľadá Boha na púšti kajúcim štýlom života a pevnou, vytrvalou vierou zbavenou akéhokoľvek kompromisu so svetom a povrchnosťou. Nakoľko Ján požaduje od prichádzajúceho ľudu pokoru a ľútosť nad svojimi hriechmi, stojí na počiatku novej doby dejín spásy.

Táto chváloreč sa však stáva tŕňom v oku pyšných a namyslených farizejov a zákonníkov. Je to veľké napomenutie všetkým, ktorí sa považujú za spravodlivých a nechcú sa obrátiť. Ježiš ide až tak ďaleko, že hovorí o zmarení Božieho plánu spásy a Božieho úmyslu v srdciach tých, ktorí pochybujú a vo svojej pýche neuznávajú pokánie. Či to nie je platná výzva aj v dnešnej dobe a v dnešných časoch? Pozrime sa každý do svojho vnútra a uznajme v pokore svoju nedokonalosť a poprosme o odpustenie. Nejde o vonkajšie ukázanie sa pred ľuďmi, že sa kajám. Je potrebná vnútorná premena a obrátenie, ktoré sa nutne prejavia navonok. Len tak sa dokážeme dobre a hodnotne pripraviť na príchod Krista a spoznať ho v jasliach chudoby a pokory. Veď nám dal príklad a nie nedosiahnuteľný, ale veľmi blízky človeku. Ba viac - dal nám aj silu a zdroj občerstvenia. Nebojme sa a čerpajme preto s radosťou. O pokore a z nej plynúcej ľútosti svojich hriechov existuje množstvo príkladov zo života každého jedného z nás. Skutočne, milí veriaci, nikto si nemusí zúfať. Stačí len v pokore priznať svoju hriešnosť, oľutovať hriechy a konať pokánie - ostatné sa už pridá. A budeme môcť s čistým srdcom prijať dieťa v chudobnej maštaľke a vidieť v ňom Pomazaného - Krista. Pane, sme tvoji služobníci a potrebujeme ťa. Prosíme ťa o pravú pokoru srdca, aby sme ti odovzdávali všetko a klaňali sa ti s čistým srdcom. Amen.