Meditácia na 23.12.2021

Štvrtok po 4. adventnej nedeli | Lk 1, 57-66 

Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.

Priatelia, prečítajte si rozhovor: Osloboďme sa počas Vianoc od strachu z ľudí, ktorí nie sú ako my

 

meditacie_ls.jpg

„Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku, Pánova ruka bola s ním... (Lk 1,66). Tieto slová už nepatria nikomu z cisárskeho dvora. Vyrieknuté boli nad kýmsi oveľa jednoduchším. Nad Jánom Krstiteľom. Teda vtedy len nad malým chlapcom Jánom. Evanjelista Lukáš v evanjeliu zanecháva detailný obraz toho, ako sa na svet narodil prorok. V biblickej reči totiž slovné spojenie „Pánova ruka“ znamená toľko, ako veľké zázraky, sila a moc. V Starom zákone dal Boh svojmu ľudu pravidlo na rozpoznávanie prorokov. Ak sa splnilo to, čo predpovedal, bol človek pokladaný za proroka. Prorok smel verejne konať a hlásať len to, čo mu povedal Pán. A pravdivosť jeho skutkov a slov Pán dokazoval divmi, ktoré cez proroka konal. V Jánovom prípade sa divy začali diať dokonca ešte pred jeho narodením. Jeho príbeh všetci dobre poznáme. Jánov otec Zachariáš bol izraelským kňazom, a keď konal veľmi dôležitú obetu v Chráme, mal videnie anjela. Ten mu povedal, že napriek vysokému veku jeho žena Alžbeta počne syna, ktorému majú dať meno Ján. Zachariáš o tomto zapochyboval.

Vtedy sa udialo prvé znamenie, onemel a prehovoriť mal až po obriezke syna. Celých deväť mesiacov mal mlčať, mlčať a rozmýšľať o tom, čo sa stalo a čo sa má stať. Mal v nemote očakávať veľké Pánovo svedectvo. Anna naozaj počala a porodila syna. Ľudia si už asi zvykli na Zachariášovo mlčanie. Chlapca preto chceli pomenovať podľa tradície po otcovi alebo inom významnom príbuznom. Matka o tom mala rozhodnúť. Bol to stáročný zvyk. A keď ho Anna chcela porušiť, príbuzní boli proti. Vtedy nastal čas, aby sa ukázalo, či Zachariášovo deväťmesačné mlčanie malo zmysel. A malo, Zachariáš už chápal, že je vôľou Boha, aby sa jeho syn volal Ján. Ján znamená „Jahve je milosrdný“9 . A sám Ján sa mal stať znamením pre príchod Milosrdného Pána. Ján predchádza Ježiša, pripravuje mu cestu. Je veľmi dôležitým. Preto si jeho narodenie dnešným čítaní m pripomíname práve deň a noc pred sviatkom narodenia najdôležitejšieho dieťaťa celej histórie. O narodení Bonapartovho syna vie dnes už málokto, napriek tomu, že ho sprevádzalo hrmenie stovky delových rán.

No narodenie Ježiša a Jána Krstiteľa si pripomíname i po viac ako dvetisíc rokoch. Ján sa narodil, aby nás upozornil na príchod Mesiáša - Vteleného Boha. Ján -„Jahve je milosrdný“ predchádza Ježiša, ktorého meno znamená „Jahve je spása“. Teda Božie milosrdenstvo pripravuje cestu Božej spáse. Je to veľké a na začiatku tiché znamenie, ktoré sa rokmi a stáročiami rozrastie do najväčšieho znamenia ľudských dejín. Ján, ktorý bude ohlasovať pokánie a obrátenie srdca, aby sa ľuďom dostalo Božieho milosrdenstva, a tak dosiahli Božiu spásu. O tom všetkom sme dnes čítali. Písmo nám i dnes predložilo niečo aktuálne pre náš život. Ak chceme dosiahnuť Božiu spásu – Ježiša, musíme sa najprv vnútorne obrátiť a okúsiť Božie milosrdenstvo. Už zajtra o takomto čase budeme sadať za sviatočne prestretý štedrovečerný stôl. Niekoľko hodín na to sa tu znovu stretneme a budeme sláviť narodenie Božieho Syna, ktorý príde, aby za nás neskôr zomrel, vstal z mŕtvych a daroval nám večný život. Ježiš sa narodil v tichu a chudobe noci. Bol to pre neho ten najlepší začiatok. Pripravme si preto na zajtrajšiu slávnosť srdcia už dnes, aby sme ho privítali v tichu nášho najhlbšieho ja. Uhasme spory, vytvorme na Vianoce krásnu atmosféru a buďme Ježišovi hodným znamením, znamením Božieho milosrdenstva a radostného očakávania príchodu Pána ako Ján. Amen.