Meditácia na 10.04.2022
Kvetná nedeľa - nedeľa utrpenia Pána | Mt 12, 14-21
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť. Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“
Udalosti Kvetnej nedele - to nie sú len spomienky, ale výzva k radikálnemu nasledovaniu Krista. Ježiš, v súvislosti s Judášom, nám pripomína: „Beda človekovi, ktorý ho zrádza" (Lk 22,22). Memento zrady sa nestráca ani dnes. Naopak. Uvedomujeme si každý svoju osobnú zodpovednosť za spásu svojej duše. Sme povinní žiť v pravde Ježišových slov. Lož - hriech, nemôže a nesmie byť odmenené účasťou v jeho kráľovstve. Aj keď sa ocitneme v situácii sv. Petra, že aj my zaprieme Ježiša, sme povinní ďalej konať ako on: „Vyšiel von a horko zaplakal" (Lk 22,62) K Veľkému týždňu patrí bolesť duše nad spáchanými hriechmi, teda ľútosť.. V tomto týždni máme znova prežiť najväčšiu drámu dejín. Chceme vedome a dobrovoľne byť pri s trpiacim a ukrižovaním a zmŕtvychvstalým Ježišom. Cítime svoju zodpovednosť za spásu svojej duše, ale aj duší nám zverených bratov a sestier. Táto vážna vec neznesie, aby sme povrchne, zvykovo, bez osobnej účasti, prežili tento týždeň. Byť zodpovedný ku spáse duší je najpotrebnejšia vec, ktorej chceme podriadiť všetko ostatné.
Vedomá si je toho aj matka desaťročnej dcéry, s ktorou začali mať problémy. Bolo to cez veľký týždeň. Dievča prišlo za matkou, že chce ísť s priateľkami na film. „Všetky dievčatá idú a ja nemôžem? Prečo? Prečo nemôžem?" Práve vtedy mama pripravovala koláč. Matka sa na dcéru obrátila s prosbou. „Kde sú tie pokazené vajíčka, ktoré som dnes našla na hornej poličke?" „V odpadkovom koši. Prečo?" „Prines mi ich, prosím ťa." „Čo s nimi chceš robiť?" „Dám ich do koláča." „Skazené vajíčka? Tými predsa pokazíš dobrý koláč!" „Keď pokazím koláč," pokračovala matka v dialógu s dcérou, „môžem ho vždy vyhodiť. Keď si ty však nevieš jeden film odoprieť vo Veľkom týždni, či tým pre svoju dušu nespravíš ešte viac škody?" Dcéra matku pochopila.
Je správne, že nik z nás si nechce dať uniknúť tento týždeň načerpanie nových milostí a síl pre svoj život. K našej kresťanskej cti patrí niečo viac, ako len zvykovo prežil týždeň, počas ktorého si pripomíname umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Uvedomujeme si, že máme pred sebou čas milostí a spásy. Navzájom si chceme príkladom pomôcť. Náš cirkevný, ale i spoločenský život chceme prežiť tak, aby sme vydali najlepšie svedectvo svojej viery.
Falošné diamanty neupokojili radcov. Sme presvedčení, že ani falošný prístup k udalostiam tohoto týždňa, nikoho nemôže uspokojiť. Naopak. Nech zvíťazí Pravda, Ježiš Kristus v našom živote. On sám si nás pozýva, nielen dnes do sprievodu s ratolesťami, vo štvrtok ku svojmu stolu - Eucharistie, piatok pod kríž a v sobotu a nedeľu k prázdnemu hrobu. Dnešné "Hosanna", bude po veľkopiatočnom "Ukrižuj ho", oveľa radostnejšie a presvedčivejšie znieť v nedeľu ráno spevom "Aleluja, Aleluja, Aleluja". Vyprosujme si navzájom posilu do tohoto týždňa. Amen.