Meditácia na 27.04.2022
Streda po 2. veľkonočnej nedeli | Jn 3, 16-21
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.
Keď dnes počujeme slovo súd, pravdepodobne sa nám vynorí na Slovensku už tak známe, dlhé čakanie na rozsudok, alebo proces odvolávaní, či odročovaní. Mnohí sa preto snažia riešiť spor mimosúdnou cestou. Poznanie Božieho súdu je v nás. No Boh nám zároveň v dnešnom evanjeliu hovorí tiež o takom kvázi `mimosúdnom vyrovnaní`. „Kto koná pravdu, ide na svetlo“ (Jn 3,21). V práve poznáme tri základné moci: legislatívnu, súdnu a výkonnú. Tento druh rozdelenia pozná dokonca i kánonické, teda cirkevné právo. No a ak by sme šli ďalej, mohli by sme i povedať, že koniec koncov, i Boh používa moc v týchto troch rovinách. Legislatívna – Boh Otec dáva Zákon na hore Sinaj.
Desatoro, ktoré nemožno považovať iba za ľudské príkazy. Výkonná – Boh Syn, ktorý prišiel na Zem a aplikoval Zákon nie do hláv a rozumu, ale do srdca. Súdna – Boh Duch Svätý, ktorý v nás vzbudzuje povedomie ľútosti nad hriechom a pripravuje naše srdce na ten súd Posledný. Kráčaním za Kristom, posilňovaní Duchom Svätým vo viere v Božiu prozreteľnosť už nie sme iba bábkami v područí moci niekoho neosobného, ale sme v priazni Otca, Syna a v radosti Ducha Svätého. Nebojme sa teda vykročiť na cestu svetla. Ak človek prechádza cez deň parkom, môžu mu prekážať lampy, ktoré hoci sú esteticky prispôsobené, predsa len to nie je živá príroda. V noci sú to však práve oni, ktoré osvetľujú tmu a umožňujú kráčať parkom bez nebezpečenstva úrazu. Kristus by sa mal stať pre nás tiež svetlom, ktoré osvetľuje cestu. Oproti parku však máme jednu obrovskú výhodu. Kristus je svetlo, ktoré nikdy neprestane žiariť. No je na nás, či to žiarenie bude i v našom srdci a ako jasno tam bude žiariť. Amen.