Meditácia na 16.05.2022

Pondelok po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 21-26

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“ Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

 

evanjelizacia.eu_link.jpg

Nielen v Kristovom evanjeliu, ale vo všeobecnosti v živote láska je najzákladnejšou vecou, je „základňou" a „nadstavbou" života, je jeho prózou i poéziou. Ale obsah, aký sa umiestňuje pod toto slovo a pojem, býva príliš často obmedzený, a dokonca priam falošný. Aj Pán Ježiš veľmi jasne, konkrétne a prakticky vysvetľuje podstatu lásky. Keď to berieme čo najvšeobecnejšie, láska túži po tom, po čom túži milovaná osoba. Človek, ktorý skutočne miluje - nehľadá predovšetkým seba, netúži tiež po druhej bytosti výlučne pre seba, ale túži nadovšetko po nejakom spoločne milovanom dobre. V dnes prečítanom evanjeliu Kristus až trikrát zdôrazňuje, že láska k nemu sa rovná zachovávaniu jeho príkazov. Nejde teda len o milé pocity a vzrušenia (vôbec nie sú bezvýznamné, ak je ich niekto schopný!), ale o láske ku Kristovi rozhoduje vernosť jeho príkazom a odporúčaniam: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo. Zachovávanie jeho slova, slova o trpezlivosti, vernosti, odpustení, podriadení sa Božej vôli - najčastejšie býva ťažké, ba dokonca bolestné. Ale ak láska nás nestojí nejakú námahu, obetu, premáhanie, zriekanie, a teda nejakú bolesť - taká láska nie je veľa hodná.

Pre nás, ktorých miluje Kristus a ktorí ho chceme navzájom milovať, najdokonalejším zjavením jeho lásky je obeta na kríži, sprítomňovaná vo sv. omši. Je to láska, samozrejme, bolestná, ale aj skrze svoju bolesť víťazná; tej víťaznej láske vzdávame hold, volajúc po premenení: Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame. Amen.