Meditácia na 16.09.2022
Piatok 24. týždňa v Cezročnom období Lk 8, 1-3
Ježiš chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov, Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
Prečítajte si rozhovor: Peter Šimko / Svätá omša má nadčasový charakter - nebo spája so zemou
Dnešné evanjelium sa nám môže javiť bez obsahu, akoby nás ani nemalo čím osloviť. Nie je tu žiadna Ježišova reč, žiadne podobenstvo, žiadne uzdravenie, iba informácia o tom, že Ježiš chodil po mestách a dedinách hlásať evanjelium. Hovorí sa tu i to, kto Ježiša sprevádzal - boli to Dvanásti a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a chorôb, ktoré Ježišovi a apoštolom vypomáhali zo svojich prostriedkov. A práve v tejto jednej vete dnešného evanjelia je ukryté tak mnoho. Keď sa hlbšie nad tým zamyslíme a porovnáme svoje konanie s konaním Ježiša Krista, možno nájdeme rozdiely. On chodil po mestách a dedinách a kázal radostnú zvesť.
Aj my chodíme po dedinách a mestách, v tom sa asi poväčšine podobáme. Ale chodíme po nich preto, aby sme hlásali to, v čo veríme? Tu už naša podobnosť s Ježišovým konaním nie je taká autentická. Zamyslime sa a uvažujme, čo prinášame do vzťahov, do prostredia, v ktorom sa nachádzame, či už je to doma v rodine, na pracovisku, na ulici, v kostole. Je to Kristova radostná zvesť alebo naša zvesť, ktorá s tou Kristovou nemá nič spoločné..? Žiť Božie kráľovstvo znamená, začať ho žiť už tu na zemi medzi sebou navzájom. Ak ho nezačneme žiť už tu, akože môžeme potom očakávať slová: „Vojdi do radosti svojho Pána“ (Mt 25,21b)? Žiť Božie kráľovstvo v sebe zahŕňa aj jeho ohlasovanie, lebo všetci sú pozvaní `do radosti svojho Pána`, no nie všetci toto pozvanie chcú priať. Je našou výsadou, ale zároveň i povinnosťou, toto pozvanie sprostredkovať ostatným.
Deväť vagónov poštového vlaku, smerujúceho do Kalifornie zhorelo až po kolesá. Nešťastie sa stalo neďaleko Morganu (štát Utah). Rušňovodič nezbadal nákladné auto, ktoré prepravovalo benzín a dostalo šmyk na priecestí, takže ostalo na koľajišti. Vznikla explózia, pri ktorej dvadsaťpäťtisíc litrov benzínu vzbĺklo a vyšľahol plameň do stometrovej výšky. Všetky poštové zásielky vo vlaku boli zničené. Tisícky listov, obsahujúcich: radosť, smútok i nádej, blahoželania, kondolencie - to všetko zmizlo v priebehu niekoľkých sekúnd. Bola to obrovská strata.
Lenže oveľa väčšia strata je, keď sa Božie slovo nedostane k tým, ktorý naň čakajú a majú naň právo! Je teda našou úlohou, aby sme podľa svojich síl a schopnosti šírili Božie kráľovstvo. A tak, aby sa láska Boha dostala ku všetkým ľuďom, ktorí na ňu čakajú. Amen.