Meditácia na 29.11.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 1. adventnej nedeli | Lk 10, 21 - 24
Ježiš v tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy. Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."
Radosť
Slovo širokého obsahu, a predsa, čím ďalej, tým menej osvojované v praxi.
Neustály zhon, napätia a povinnosti, a zdá sa, že pre radosť tam nie je miesta. Pod tlakom hmoty sa stráca aj duchovná radosť. Dieťa sa vie radovať z novej hračky len niekoľko hodín. Dospelí hľadajú radosť často tam, kde nie je a nemôže byť v hriechu. A predsa stačí tak málo, aby sme prežili krásnu chvíľu radosti. Nemusíme čakať ani na komédiu vo filme, ani na vtip - často dvojzmyselný, ani na druhého človeka, aby nás niečím obdaril. Nám veriacim, si stačí uvedomiť, že sme priateľmi Boha a že všetko, čo robíme, čo žijeme, má zmysel a veľkú hodnotu vtedy, ak to robíme v myšlienke, že chceme tým osláviť Boha, a to nám prinesie do nášho veriaceho srdca radosť. Vzorom a príkladom je nám sám Ježiš. „V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom...“ (Lk 10,21). Ježiš sa však sám neteší. Evanjelista opisuje udalosť, ako sa učeníci vrátili natešení zo svojej prvej apoštolskej cesty. Ježišova radosť je vlastne vďakyvzdávanie, že začala obroda sveta. Duch Svätý sa ešte neprejavil, je ešte v inkognite, a predsa prakticky začal už evanjelizáciu sveta cez prvých sedemdesiatich dvoch učeníkov. Chápeme Ježišovu radosť z toho, že nadišla plnosť času, keď sa blíži spása, keď Otec zabudne na urážku a odpustí vinu, a človek sa zmieri so svojím Bohom.
Blížia sa sviatky Narodenia Ježiša Krista. Myšlienka radosti je preto aktuálna. My, veriaci, nemôžeme len hovoriť o týchto sviatkoch ako o sviatkoch radosti, ale na tieto sviatky sa máme s radosťou pripraviť. Je to čas, keď začína zima a pre kňazov čas "žatvy". Je to čas, keď sa viac pristupuje ku sviatosti zmierenia. Zaiste sme už zakúsili radosť, keď sa naša duša vrátila k Bohu. Počul som o trapistoch, ktorí stále mlčia. Svoje mlčanie prerušujú radostnou rozpravou nie vtedy, keď medzi nich príde nový člen, ale vtedy, keď zomrie. Pretože keď zomrie, už neurazí viac Boha, vracia sa k nemu, a preto je vtedy u nich radosť. Slová, ktoré povedal Ježiš osobitne učeníkom: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy“ (Lk 10,23), nás môžu upozorniť na niektoré udalosti, ktoré nás tiež môžu obohatiť radosťou. Ak vidíme, že si niekto z rodiny vykonal sviatosť zmierenia, poďakujme sa Bohu, kľaknime a pomodlime sa Sláva Otcu. Keď sa lúčime s niekým na ceste do večnosti a bol dobre pripravený, oslavujme Boha, ďakujme, tešme sa, a nebuďme smutní. Na začiatku každej svätej omše vzbuďme si radosť, že nás Boh miluje, odpúšťa nám a prijíma nás za svojich priateľov.
Najšťastnejšie sú iba tie duše, ktoré sa vedia dávať a obetovať; ktoré vedia vidieť a počuť viac, ako im to umožňuje telesný zrak alebo sluch. Tu si však musíme uvedomiť, že náladovosť nemá miesto v našom živote. Vieme, že je veľmi ťažké vychádzať v medziľudských vzťahoch s ľuďmi, ktorí sú náladoví. Raz sa usmievajú a stačí niečo malé, a hneď nie je s nimi reč. Náladovosť v duchovnom živote je často nešťastie nielen pre samotného človeka, ale aj pre širšie okolie. Preto si pospytujme svedomie, či v tejto oblasti nemáme čo naprávať.
Veselého darcu miluje Boh. Pripomínajme si tieto slová, keď môžeme rozširovať radosť vo svojom okolí, lebo ako ovocie bude ešte väčšia radosť v nás samých. Neúprosne zaháňajme smútok.
Môžeme sa povzbudiť i desatorom radostného života:
1. Každý deň pros Pána Boha, aby ti dal radosť.
2. Usiluj sa o úsmev a jasnú tvár aj v nepríjemných situáciách.
3. Často si v duchu opakuj: Boh ma miluje a je stále so mnou.
4. Všemožne sa snaž spoznávať dobré stránky blížneho.
5. Neúprosne zaháňaj zo srdca akýkoľvek zármutok.
6. Nežaluj sa a neposudzuj blížneho, lebo toto najviac skľučuje človeka.
7. Venuj sa svojim povinnostiam s ochotným srdcom.
8. Veľkodušne sa vždy venuj svojim hosťom.
9. Zabudni na seba a usiluj sa povzbudiť trpiaceho blížneho.
10. Rozširuj radosť okolo seba a iste pocítiš aj v sebe samom radosť.
Často stačí tak málo, a tak mnoho dostaneme! Uvedomme si to nielen teraz, v čase pred vianočnými sviatkami, hoci je zhon a napätie, ale i po celý nastávajúci cirkevný rok. Predsavzatie: Skúsim prežiť deň s úsmevom na perách a s radostným srdcom. Amen.