Meditácia na 30.11.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 1. adventnej nedeli | Mt 15,29-37
Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste." Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?" Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek." Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.
Advent - čas zmierenia
Pred sviatkami si každá žena naplánuje čas na väčšie upratovanie bytu: utrieť prach, vyčistiť okná, čo to vylepšiť, usporiadať.... Je to pre mnohé ženy neodmysliteľná a pritom taká samozrejmá záležitosť. Čas adventu máme však, a to nielen ženy, ale všetci, čo užívame rozum a slobodnú vôľu, využiť predovšetkým na vnútornú očistu. Sviatosť zmierenia nie je preto druhoradou záležitosťou veriaceho kresťana.
Matúš v evanjeliu rozpráva o tom, ako k Ježišovi prichádzali celé zástupy... a Ježiš ich uzdravoval. Hovorí sa, že v čistom byte je aj život zdravý. Vedia to najmä tí, ktorí majú byty vlhké, mokré, prípadne nie sú svetlé, dobre vyvetrané. Podobne môžeme hovoriť aj o duši. Často sme si to zapríčinili sami a – naša duša nesie nežiadúce následky. Sme chorí. V našich dušiach je hriech. Ježiš nás však pozýva k sebe. V evanjeliu sme nečítali, že by niekoho prosil, žiadal, aby prišiel k nemu. Zástup prichádzal dobrovoľne, a to preto, lebo si uvedomoval, že Ježiš mu môže pomôcť, môže dať to, čo inde sa nedá zohnať, ani kúpiť, zaobstarať. Za Ježišom prichádzali celé zástupy. Neprichádzali zo zvedavosti, z dlhej chvíle, ale ich prianím bolo, aby ich Ježiš uzdravoval. Ježiš kládol na nich ruky, iní sa dotkli aspoň obruby jeho rúcha, aby ich prosba bola splnená.
Ježiš vypočuje každého. V evanjeliách nemáme správu, že by niekoho nevypočul, aj keď museli niektorí veľa o to bojovať. Žena Kanaánčanka veľa prosila za svoju dcéru. Ježiš ju vypočul pre jej silnú vieru, hoci bola pohanka a splnil jej prianie. Zaiste medzi prítomnými bolo viac nedôverčivých. Matúš hovorí o reakcii mnohých, ktorí keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, žasli a velebili Boha za všetko. Nejeden zaiste sám na vlastnom tele, hoci predtým s nedôverou prišiel, vracal sa zdravý, a to nielen po telesnej, ale i po duchovnej stránke. Veď v nejednom prípade Ježiš povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ (Mk 10,52). Vieme však, že niektorých chorých prepustil so slovami: „... ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu....“ (Mk 1,44). Hriešnici však povedal: „Choď a už nehreš!“ (Jn 8,11). To znamená, že Ježiš neuzdravoval len choré telá, aj keď zaiste ich bolo viac ako tých, ktorých uzdravoval na duši. Dnes sa to pootočilo. Boh dal ľuďom rozum, a preto niektorých si vyvolil za lekárov ľudských tiel. Tí navracajú zdravie. Ale aj tu si často povzdychneme: Lekár lieči, Pán Boh uzdravuje!
Pán Ježiš je prítomný i vo sviatosti kňazstva, kde prejavuje svoju duchovnú moc. Sviatostné rozhrešenie, odpustenie, ktoré kňaz vysluhuje svojim bratom a sestrám nie vo svojom mene, ale ako zástupca Ježiša na zemi, si nemôže sprostredkovať sám sebe, ale potrebuje, aby mu túto milosť udelil iný kňaz. Kto vie ohodnotiť tento malý úkon, daný Ježišom Kristom Cirkvi, ktorý voláme sviatosťou zmierenia, ten nepočíta minúty strávené v príprave na túto chvíľu odpustenia hriechov. Žasli sme už veľakrát, že Boh je voči nám taký dobrý. Kto to nepochopil, ten povie i toto: "Odpustilo sa ti a môžeš hrešiť znova." Toto sú slová urážajúce Boha, potupujúce tento veľký dar. Sú to slová nevzdelanca, slová plné nelásky. Sme slabí. Vieme, že bez väčšej posily sa dlho nezdržíme bez nejakej slabosti, chybičky alebo omylu. Pri sviatosti zmierenia musí mať každý úmysel, ktorý voláme dobré predsavzatie, že sa budeme chrániť hriechu, zanecháme blízku príležitosť k hriechu, že budeme prosiť o pomoc k vytrvaniu v dobrom.
Vieme, že tí, ktorých Ježiš uzdravil, po čase znova ochoreli a museli zomrieť. Musíme si uvedomiť, že časté prijímanie tejto sviatosti nás posilní až natoľko, že ľahšie vytrváme v dobrom. Musí zvíťaziť naša dobrá vôľa. Urobme všetko preto, aby sme si vykonali dobre túto sviatosť. Využime čas na jej prípravu a po prijatí sviatosti vykročme s odhodlaním zostať verní Ježišovi a v takomto stave prežime i sviatky, na ktoré sa pripravujeme. Čo sme nedokázali doteraz, skúsme v tomto roku.
Áno, je potrebný poriadok a čistota našich domácností. Toto je však náš dočasný domov. Vieme, že sme povolaní k večnosti, a preto urobme očistu nášho života vo sviatosti zmierenia. Amen.