Meditácia na 01.12.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 1. adventnej nedeli | Mt 7,21, 24-27
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,` vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko."
Snaha o zhodu medzi slovami a skutkami
Všetci vieme, že najväčším nepriateľom Pána Ježiša sme často i my veriaci. Neveriaci nás oprávnene kritizujú, keď vidia, že náš život sa rozchádza so slovami, ktoré hovoríme. V tomto čase prípravy na sviatky Narodenia Pána Ježiša, chceme skvalitniť svoj vzťah k Bohu, aby nám nebolo vyčítané, že je nezhoda medzi našimi slovami a skutkami. Pomôcť nám v tom chce i evanjelista Matúš, keď i pre nás zaznačil slová Pána Ježiša: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“. (Mt 7,21).
Pán Ježiš hovorí o dvojakých základoch, na ktoré ľudia kladú svoje vzťahy k Bohu. Jedni zostávajú pohodlne na povrchu, a to pri slovách, pojmoch, múdrych výrokoch, formálnom prevedení. Druhí idú do hĺbky, až na skalu, to znamená, že sa snažia pochopiť slová Pána Ježiša a uskutočňovať ich v praxi. Vieme však z iných profesií a odborov, ako je veľmi potrebné v praxi dbať na zákazy, podklady, ktoré často zoberú veľa času, odčerpajú veľké množstvo financií, a predsa sa to vráti, keď je základ dostatočne hlboký, či pevne položený. Bolo by priam riskantné, keby toto neplatilo tým viac vo vzťahu k Bohu. Ak sa nám zdá Pán Ježiš tvrdý, keď nazval hlupákom človeka, ktorý len počúva a neuskutočňuje jeho slovo, tak zaiste len preto, že chcel mať zo svetských poslucháčov, teda i z nás, múdrych staviteľov.
Často sa však pripájame k väčšine, ktorá si zľahčuje svoje postavenie. Chce rýchlo a čo najlacnejšie dosiahnuť cieľ. Lamentácie, slzy, pohľad na zhorenisko však nie je nič príjemné, a to nielen v materiálnej oblasti, ale i v duchovnej. Škoda, že si nevšímame, keď už nie Krista a jeho učenia, na dušu. A tu sa ukáže starostlivosť, akú sme mali o začiatky svojej viery. Pripomeňme si, že nestačí len čas prípravy na prvé sväté prijímanie, birmovku. Ako nestačia len vedomosti z prvých tried základnej školy, ako nestačia aspoň ľudovú múdrosť, ktorá hovorí, že ľahšie sa učiť na chybách druhého, ako na vlastných. Pretože aj v oblasti našej duše, viery, presvedčenia zadujú vetry a oboria sa na náš dom viery, v dospelosti detské šatôčky, tak musíme často v tichu, nenápadne, roky, veru často i za použitia zriekaní sa dobrovoľných a dovolených vecí, budovať svoj duchovný život.
Odkladanie na neskoršie je znamením sklamania, ktoré môže zničiť viac, a to si na začiatku ani neuvedomujeme. Ani zlodej sa nestal zlodejom naraz, ale postupne. Ani dobrý charakter nie je vecou jedného dňa. Napríklad aj vy, čo sa pripravujete na manželstvo. Či nie je potrebná dobrá príprava, zriekanie, ovládanie sa, sebakontrola? Dobrá príprava na manželstvo zabráni rozvodom, potratom, nevere. Kariéra je ošiaľ, ktorý už skrížil mnohým plány. Na dôchodku budem už iný... Infarkt, mozgová príhoda, nepredvídaná rakovina, dom stavaný na piesku. Zrádzanie viery, prikyvovanie, bez slova prehliadané veci... Kde sa môže veriaci človek ozvať, zastať... Toto všetko prináša i to, že Boh sa urážať nedá. Božie mlyny melú pomaly, ale isto: „Kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“ (Mt 10,33).
Čo robiť? Odpoveď je v slovách Pána Ježiša: „Iba ten vojde do Božieho kráľovstva, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7,21). A pripomeňme si slová Jakuba apoštola: „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva“ (Jak 2,17). Zjednoťme svoje zmýšľanie s učením Pána Ježiša. Často sa môžeme presvedčiť, že s Ježišom je život ťažší, tvrdší, ale to robí naše jarmo radostným a hodnotným. Príslovie hovorí: „Bič plieska až na konci“. A my nemyslíme na koniec bolestný, ale radostný. Vyhnime sa zlým príkladom. Nedajme príležitosť neveriacim k nášmu posudzovaniu. Nehovorme vždy a všade, čo si myslíme. Strážme svoje slová. Často si spomeňme na radu Pána Ježiša: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6,6). Amen.