Meditácia na 09.12.2011
Pozývame Vás k vypočutiu meditácii, ktoré Vám zasielame len preto, že je naším prianím Vás viac a viac priviesť k Bohu. Teraz s nádejou prežiť Advent obohatením ducha a tak sa pripraviť na prežitie najkrajších sviatkov roka. Podeľte sa so známymi s dobrou zvesťou - prečítajte, vypočujte i Vy evanjelizujte.... Ďakujeme, že i nám pomáhate ľudí k Bohu privádzať.
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 2. adventnej nedeli | Mt 11,16-19
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.` Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: ‚Je posadnutý zlým duchom.` Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!` No múdrosť ospravedlňujú jej skutky."
Neprotivme sa pravde
Medzi nami sú zvláštne typy pováh. Jeden povie: "To je biele," druhý s tým nesúhlasí a povie, že: "je to čierne". Jeden chce ísť vpravo, ale druhý zo zásady vľavo. Jeden povie áno, ale ten druhý povie nie! Príslovie hovorí: „Ešte sa nenarodil taký, čo by vyhovel všetkým“.
To vidíme aj na počínaní niektorých Ježišových súčasníkov, ktorých Ježiš karhá ako svojhlavé deti. „Komuže prirovnávam toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste“ (Mt 11, 16 - 17).
Ďalšie príslovie nás poúča takto: „Kto sa chce biť, palicu si vždy nájde“. Tak je to i v tomto prípade, kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby sa pravde vyhýbal. Židom v tom čase nik nevedel hovoriť po chuti, lebo sa nechceli poddať pravde. Nevyhovovala im Kristova tichosť a miernosť. Taktiež nevyhovovala im Jánova prísnosť.
My však vyznávame, že skutky oboch, Jána Krstiteľa i Pána Ježiša, sú Bohu milým počínaním. Ján svojou prísnosťou predstavoval neúprosnosť a tvrdosť Starého zákona, kým Pán Ježiš svojou miernosťou a vľúdnosťou predstavuje dobrá Nového zákona. Oba spôsoby boli múdre a spravodlivé. Po sviatku Zoslania Ducha Svätého môžeme sa dať viesť Duchom Svätým, ktorý svojimi darmi je nám nápomocný, len aby sme si o ne žiadali. Medzi tých sedem darov patrí aj dar múdrosti a dar rozumnosti. O tieto dary máme prosiť, aby sme sa nepripodobnili Židom, ktorých Ježiš karhá.
Pod vedením Ducha Svätého máme žiť v stálej prítomnosti Boha a plniť jeho vôľu, ktorá sa skrýva v jeho príkazoch a slovách. Náš život bude denne rásť a obohacovať sa pre budúcu odmenu, po ktorej všetci túžime a ktorú nám v deň nášho stretnutia dá Boh osobne. Nie sme všetci rovnakí. Musíme poznať svoje klady a zápory. Zvážiť okolnosti, v ktorých žijeme, aby sme mohli plniť vôľu Božiu. Nie každý, kto má zdravé uši, vie správne a dobre počúvať. Potrebuje k tomu dobrú vôľu, ale i motív, ktorý ho má obohatiť. Ľudia často pristupujú k životu ako deti k zábave. A vieme, že život je často tvrdá realita. Dieťa za zábavu neskladá účty. Náš život raz bude podliehať prísnej kontrole, kde vyjde najavo každé zmýšľanie, kde bude hodnotený každý prejav našej spoločnej vôle a rozumu.
A predsa, aj od detí by sme sa mali niečomu naučiť. Dieťa, keď je ponorené do hry, venuje sa jej s takým zanietením, že vloží do hry celé svoje „ja“ a takáto hra dieťa upokojí, naplní pocitom radosti, šťastia. Dieťa si pri takomto počínaní odpočinie. Čo to znamená pre nás? Ak budeme k svojim povinnostiam veriaceho kresťana pristupovať s úprimným srdcom, budeme sa deliť oň ešte s niekým alebo niečím, tak aj ťažkosti sa stanú ľahšími a naše stretnutie s Bohom v našich povinnostiach, nebudeme brať ako príťaž, bremeno, ale zmení sa na niečo, čo bude prinášať uspokojenie tak po duševnej, ako i po telesnej stránke.
Škoda, že nám chýba čistota zmýšľania dieťaťa, ktorá nepozná faloš, pretvárku, pokrytectvo, hriech. Čo všetko ochudobňuje náš život a my si často nahovárame, že toto je naša radosť a skutočnú radosť pokladáme za brzdu radostného života. Uvedomme si, že spokojní musíme byť v prvom rade my osobne. Naše správanie, počínanie, názory nemusia vyhovovať okoliu. Musíme však konať tak, aby nám zostalo svedomie čisté, aby sme nekráčali proti vlastnému svedomiu.
Tak sa objektívne pozerajme aj na život bratov a sestier v našom okolí. Viďme radšej to, čo môže obohatiť náš život a na ich nedostatkoch a chybách sa poučme. Tak predídeme i mnohým svojim sklamaniam, nedostatkom i hriechom.
Nepresadzujem náhodou svoj názor za každú cenu, vždy a všade? Nestrácam pre svoj postoj priateľov? Prečo sa mi vyhýba okolie? Áno, ešte sa nenarodil taký, čo by vyhovel každému. Každý z nás však môže urobiť krok vpred k zjednoteniu sa, nájdeniu radosti, kúska neba v živote tu na zemi. Amen.