Meditácia na 19.12.2011
"Uverte, že Bohu na vás každom záleží. Boh vás miluje, je milosrdný, odpúšťa urážky; ubezpečuje nás, že nás neopúšťa, naopak - miluje nás. Nezabudajme, že Boh je Láska." Ľubomír Stanček
Meditácie Ľubomíra Stančeka
19. 12. adventná féria | Lk 1, 5 - 25
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud." Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku." Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase." Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi."
Postava Zachariáša
Možno aj vás pri pohľade na pamätnú dosku alebo sochu veľkej osobnosti z akejkoľvek oblasti napadla myšlienka: Kto boli ich rodičia, ako žili, čo robili preto, aby ich dieťa bolo slávne? O rodičoch slávnych osobností vieme veľmi málo, často sa o nich dozvedáme len tak okrajovo, a predsa od nich často záležalo, čo bude z ich syna či dcéry.
Táto myšlienka sa stala aktuálnou aj pri čítaní dnešného evanjelia, ktoré nám rozpráva o prinášaní obety Zachariášom a o stretnutí s anjelom Gabrielom, ktorý mu oznamuje radostnú zvesť. Predchodca Pána Ježiša – Ján Krstiteľ po otcovi a matke pochádzal z potomkov Árona, z kňazského rodu, ktorý sa u Židov tešil najväčšej úcte. Keď žena nemala dieťa, bolo to pre ňu samú i celý rod chápané ako trest od Boha. Tento údel stihol i Alžbetu a Zachariáša. Obaja však boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Alžbeta i Zachariáš boli už v pokročilom veku. Na Zachariáša ukázal lós, že má vstúpiť do svätyne a priniesť kadidlovú obetu na zlatom oltári. Bola to veľká česť pre Zachariáša, lebo pri tomto obrade zastupoval celý národ. Zachariáš si bol vedomý tejto cti. Zaiste zmocnilo sa ho i vzrušenie. Je to aj doba, kedy si národ žiada príchod Mesiáša. Nenávidení Rimania sa rozťahujú v ich národe. Národ si viac ako kedykoľvek predtým uvedomuje, že jedine Mesiáš ho môže vyslobodiť z tohoto smutného stavu. Zachariáš si uvedomuje svoju starobu, roky svojej manželky i to, že z ich lona Mesiáš nepríde. V mladších rokoch dúfal, že Boh vypočuje jeho modlitby. Ale i tak teraz prosí o príchod budúceho Mesiáša. Má to na mysli i pri kadidlovej obete, ktorú chce konať.
Pripomeňme si, že Dávid pri zriaďovaní starozákonnej bohoslužby zadelil kňazov do 24 tried. Každá konala týždeň službu v chráme. Lósom sa rozhodovalo, kto a akú službu bude konať vo svojej triede. Jeden z kňazov denne vchádzal ráno i večer od svätyne a tam pálil obetné kadidlo na tzv. zlatom oltári. Túto službu konal i Zachariáš.
Pri tejto obete mu anjel oznámil narodenie syna. Zachariáš namiesto toho, aby hneď uveril, myslí len na prekážky, ktoré do cesty týmto slovám postavila príroda: neplodnosť, vysoký vek. A predsa mu hlavou preletela myšlienka nádeje! Veď koľko podobných narodení národ pozná. Veď i matky Izáka, Samsona i Samuela boli v pokročilom veku, a porodili synov. No aj napriek tomu sa Zachariáš pýta anjela: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku!“ Anjel mu odpovedal: Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase“ (Lk 1,18-20).
Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Zachariáš tým, že si žiadal znamenie, nedopustil sa ničoho zlého. Chybu spravil však v tom, že hneď neuveril nebeskému poslovi. Bol to nedostatok úcty k archanjelovi i k tomu, ktorý ho poslal. Dostal znamenie, ktoré sa mu stalo trestom, že vyslovil nedôveru, a preto onemel. Úkon mal trvať len krátko, preto sa zástup divil, prečo sa tak dlho zdržuje v chráme. ale keď vyšiel a nemohol prehovoriť, zástup pochopil, že v chráme mal videnie. Dával znamenia a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, vrátil sa domov.
Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa počas piatich mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi“ (Lk 1,25).
Keď poznáme už rodičov a okolnosti narodenia najväčšieho proroka Starého zákona, nechajme tieto slová pôsobiť na naše srdcia. Bohu nie sú neznáme ani naše životy. Aj nás stvoril v tomto čase a do týchto udalostí, a aj s nami má svoj plán. Nezapochybujme o ňom, aby nás nestihlo niečo podobné ako Zachariáša, ktorého pre jeho slabú vieru stihol trest i radosť. Nech v nás horí stále myšlienka: vždy a všade žiť v prítomnosti Boha a plniť jeho príkazy. Je to často veľmi ťažké. Vedzme však, že u Boha je možné všetko. On si praje našu vernosť v plnení jeho vôle. A my, poučení Zachariášom, chceme Bohu odpovedať kladne. Nečakáme, že nám zošle z neba posla a poučí nás o našom živote, čo máme a čo nemáme robiť. Na to máme učenie Cirkvi, ktorú chceme počúvať.
Rodičia slávnych ľudí zostávajú v tieni slávy svojich detí a tešia sa z nej. Urobme aj my niečo podobné. Tešme sa zo slávy svojho Vykupiteľa Ježiša Krista, na ktorého narodenie sa pripravujeme. Amen.
Gloria.tv | YouTube TK KBS informuje: Na internete je možné nájsť meditácie Ľubomíra Stančeka