Meditácia na 28.12.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Neviniatka, mučeníci | Mt 2,13-18
Po odchode mudrcov sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil." On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna." Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, Iebo ich niet."
Herodesove vraždy
Sú ľudia, ktorí sa do histórie zapísali negatívnym spôsobom. Medzi nich, na ktorého sa pozerá i po dvoch tisícročiach s opovrhnutím a ktorý dal povraždiť chlapcov do dvoch rokov v Betleheme i v jeho okolí a ktorých sviatok dnes slávime, patrí i kráľ Herodes.
Mudrci dostali od Boha cez anjela oznam, aby sa vrátili domov inou cestou a nie tou, ktorou prišli. Po odchode mudrcov anjel Pána sa vo sne zjavil Jozefovi a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil“ (Mt 2,13). Vysvetlíme si udalosti okolo Herodesa. Herodes nepochádzal ani z čisto židovského, ani z kráľovského rodu. Matka bola pohanka – Arabka, otec antipater, bol požidovčeným Imudejcom. Bol húževnatý, ale krutý, lišiacky prefíkaný a egoista. Bol verný rímskym vládcom, ktorí mu umožňovali byť domácim kráľom skoro pol storočia nad sterorizovanými Židmi. Do tajov diplomacie ho zasvätil otec. Taktiež aj jeho brata Faraela. Po zavraždení otca, za pomoci Rimanov sa bratia stali tetrarchami, správcami, čo bolo prvým krokom k vláde. Cisár Oktavian roku 40 pred naším letopočtom – narodením Krista, menoval Herodesa za júdskeho kráľa. Dostal sa celkom pod moc Rimanov a tým sa splnila prorocká predpoveď Jakuba o odňatí Júdovho žezla (por. Gn 49,10).
Od toho času sa už celkom jasne rysuje strata národnej a náboženskej slobody vyvoleného národa. Herodes bol nadaným a vypočítavým panovníkom. Rímskym vladárom sa snažil byť verný a vďačný. Vedel, že bez nich nemôže byť kráľom. Moc a slávu si musel u Rimanov draho vykupovať. Moc si udržiaval násilím a ľsťou. Bez škrupúľ prelieval krv svojich protivníkov, ktorí mu nevyhoveli. Hneď na začiatku dal zavraždiť 45 popredných Židov, za čo ho synedrium odsúdilo. Manželka Herodesa Miriama I. dosiahla, že jej 16-ročného brata menoval za veľkňaza. Pretože ho ľudia mali radi, Herodes ho dal zavraždiť, nakoľko ho upodozrieval z adultéria s kráľovnou Miriamou. Bol veľmi žiarlivý na manželku, a preto zomrel každý, na koho padol tieň podozrenia. Jeho sestra Salome štvala proti Miriame a falošne ju u muža obžalovala. Herodes dal aj svoju nevinnú manželku zabiť. Tiež aj jej matku, čiže svokru. Bál sa o trón, že mu ho raz preberú dvaja synovia od manželky Mariammy – Aristobulus a Alexander, a preto ich dal v Sebastre r. 7 pred Kristom obesiť, len čo sa vrátili z Ríma. Taktiež dal tajne pobiť i tristo dôstojníkov, ktorí údajne robili s jeho synmi sprisahanie proti nemu. Preto niet divu, že aj povraždenie betlehemských chlapcov bolo Herodesovej krutej povahe zodpovedajúcim činom. Staroba Herodesa bola hrozná. Vieme to zo spisov Jozefa Flávia, ktorý toto všetko vo svojich historických spisoch opisuje. Herodes mal vnútorné bolesti, vodnatieľku, červy v konečníku, hnisavé rany po celom tele, možno rakovinu. Prikázal svojej sestre Salome, že keď zomrie, aby dala povraždiť židovských veľmožov, aby takto boli Židia prinútení oplakávať aspoň zdanlivo jeho smrť. K tejto vražde však nedošlo. Zomrel r. 749 od založenia Ríma. Jozef Flávius ho nazval „veľkým“, ale akým veľkým?!
Čo povedať na túto dobu? Boh tým, že dopustil na židovský národ takéto utrpenie tesne pred príchodom Mesiáša, chcel Izraelitom poukázať na duchovné a mravné vlastnosti Mesiáša, pretože on prichádza ako Knieža pokoja, aby všetky národy vykúpil z hriechov a spasil ich, a to nie mečom a krvou nevinných, ale láskou a vlastnou krvou. Uvedomme si, že tým nepriamo aj Herodes prispel k naplneniu mesiášskej „plnosti časov“ a jej významnému medzníku v dejinách ekonómie spásy ľudstva. Smrť nevinných detí v Betleheme dnes volá i ďalej po živote. Nezabíjajte našich bratov a sestry, ktorí sa nestačili narodiť a povedať meno otec, mama! Uvedomte si, bratia a sestry, že smrť nenarodeného dieťaťa je vždy len vražda! Herodes nebol až taký krvilačník ako dnešné nemocnice. On bol vojak, pohan, nevzdelanec. Dnes vzdelané, veriace a civilizované matky prosia, sťažujú sa, podplácajú, len aby im dieťa neprekážalo v kariére, pohodlí, nezobralo krásu.
Moderná doba sa zbavuje osobností. Nedovolí im rozvinúť talent, pretože ich usmrtí skôr, ako ho môžu rozvinúť. Národ si vraždí umelcov, vedcov, učencov a budovateľov skôr, ako môžu priložiť ruku k dielu. Národ sa pozbavuje osobností a tým si chystá pre seba rakvu. Národ v nenarodených zomiera. Nech žije národ, ktorý zvíťazí nad myšlienkou abortusu! Amen.