Meditácia na 29.12.2011
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piaty deň oktávy narodenia Pána | Lk 2,22-35
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu." Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc."
Simeonovo proroctvo
Veľmi ťažko by sme si vedeli predstaviť skupinu ľudí po spáchaní dedičného hriechu bez zákonov, príkazov a nariadení, ktoré pomáhajú riadiť skutky života. Stávajú sa vodítkom, usmerňujú, pomáhajú. Zákony nesmú škodiť. Aj keď nesú často sankcie, tresty, chápeme ich ako užitočné pre spoločnosť.
Aj Cirkev má svoje predpisy, zákony, učenie, ktoré nás však neoberajú o slobodu rozhodovania. Každý človek, ktorý užíva rozum a slobodnú vôľu, musí si byť vedomý odmeny alebo trestu za svoj život. Aj toto evanjelium nám hovorí o nariadení Mojžišovho zákona o dni očisťovania, ktoré znie: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi“, a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky“ (Lk 2,23).
Mojžišov zákon poznajú aj Mária s Jozefom, ktorí sú pred svetom manželmi. Vedia o Zákone, ktorý dal Boh Mojžišovi, že čo „bude prvorodené medzi tvojimi zvieratami a čo bude mužského pohlavia, všetko bude patriť Pánovi“ Zákon pokračuje: „Každého prvorodeného z detí tvojich musíš vykúpiť. A keď sa ťa v budúcnosti tvoj syn opýta: "Čo to znamená?", odpovieš mu takto: "Silnou rukou vyviedol nás Pán z Egypta, z domu otroctva. Keďže sa faraón zdráhal nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v Egyptskej krajine od prvorodeného u ľudí až po prvorodené z dobytka. Preto teraz obetujem Pánovi všetko, čo otvára materinské lono, ak je mužského pohlavia a vykupujem každého svojho prvorodeného syna“ (Ex 13,12-14). Toto má byť znamením, že Pán vyviedol národ z Egypta. Mojžiš v Knihe Levitikus určuje aj čas očisťovania. Bolo to na štyridsiaty deň po narodení chlapca a na osemdesiaty deň po narodení dievčatka. Za celý tento čas sa matka neukazovala na verejnosti. Matka sa po narodení chlapca 40 dní pokladala za leviticky nečistú, a preto sa podrobila obradu očisťovania v chráme. Aj týmto svojím ustanovením pripomínal zákon Židom všeobecnú rozšírenosť hriechu, aby vzbudil v nich túžbu po duševnom očistení.
Mária bola bez hriechu počatá, nadprirodzeným a svätým spôsobom sa stala matkou, teda podľa toho nebola hriešna, a tak ani nepodliehala obradu očisťovania. Predsa však z pokory a poslušnosti voči posvätnému Zákonu - aby nikoho nepohoršila, podriaďuje sa tomuto ustanoveniu a na štyridsiaty deň po pôrode ide do chrámu, aby sa podrobila obradu a svojho Syna obetovala Bohu. Vidíme, že chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očistenia. Bohatší mali obetovať baránka. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a za obetu mali dať dve hrdličky alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol na ňom. Duch Svätý mu vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Vedený Duchom Svätým vošiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili Zákon, vzal ho do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2,29-32). Vidíme, že Jozef je označovaný ako „otec“ Ježiša i keď v skutočnosti je len vychovávateľom. Simeonove slová hovoria o budúcom prenasledovaní tohoto „dieťaťa“. Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť i jeho matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli i v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu. Simeonove slová neskoršie potvrdil i sám Ježiš počas svojho účinkovania: „Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke...“ (Mt 10,35). Ježiš aj o sebe povie: „Nie pokoj som priniesol, ale meč“ (Mt 10,34). Ježišov zákon môže v dnešnej dobe poznať každý kultúrny človek. Nikto z nás sa nemôže vyhovárať, že ho nepozná. Vieme i to, že neznalosť neospravedlňuje.
Povzbudením nám môže byť aj dnešný svätec - Tomáš Becket a mučeníci za kráľa Henricha II. Tomáš je jeho najlepší priateľ. Spraví z neho kancelára a spolu utláčajú Cirkev. Po smrti staručkého canterburského biskupa, hoci sa Tomáš bráni, kráľ ho menuje za biskupa. Tomáš sa zmení. Je to sila Ducha Svätého, ktorého prijal pri kňazskej a biskupskej vysviacke. Z priateľov sa stali nepriatelia, ale iba z kráľovej strany. Tomáš vlastným životom bráni Cirkev. Kedysi bol proti, horlil za kráľa, no po vysviacke horlí len za česť a slávu Božiu. Bol nútený utiecť do Anglicka. Ako mních žije vo Francúzsku. Jeho miesto je však doma, v Anglicku. Tu i zomiera na stupňoch oltára pod mečmi rytierov. Kráľ sa spamätal a robil pokánie.
Poučenie pre nás: Vždy zostať verní Božím zákonom, a to i vtedy, keď budeme musieť podstúpiť obete, alebo i smrť. Amen.