Meditácia na 04.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
4. január | Jn 1,35-42
Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok." Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?" Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ –, kde bývaš?" Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!" Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša," čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas," čo v preklade znamená Peter.
Nájsť Ježiša - vážna úloha doby
Pozvania môžu byť rôzneho formátu a rôzneho obsahu. Nie každé pozvanie nám spôsobí radosť a nie každé pozvanie obohatí. Rozumný človek musí pozvanie zvážiť, zamyslieť sa nad ním. Odmietnuť pozvanie je tiež veľmi vážna vec, najmä, keď nás pozýva niekto významný, prípadne na veľkú udalosť. Pri nejednom pozvaní na jeho začiatku zaváhame, prípadne poprosíme o čas na rozmyslenie odpovede.
Stále stojíme na začiatku roka. Prežívame prvý týždeň roka. Ježiš Kristus nás pozýva, aby sme vykročili za ním aj v tomto občianskom roku: „Poď za mnou!“ (Jn 1,43). Apoštol Ján v evanjeliu píše svoj osobný zážitok, keď sa na neho a na Ondreja, ktorí boli učeníkmi Jána Krstiteľa, zadíval Ježiš a pozval ich za sebou, aby ho nasledovali. O tomto stretnutí Ján píše ako svedok až neskoršie, a to už ako starec, keď bol biskupom v Efeze. Pre Jána to bolo zaiste vážne pozvanie, pretože si presne pamätá hodinu, kedy sa to odohralo: „Boli asi štyri hodiny popoludní“ (Jn 1,39). Z textu vidíme, že Pán Ježiš si za sebou povoláva svojich prvých učeníkov. Zdalo by sa, že slovo učeník je pre nás vzdialené oslovenie. Učeník však znamená toľko ako kresťan. To znamená pozvanie nasledovať Pána Ježiša v živote. Stať sa kresťanom je záležitosť nie celkom osobná. Vidíme to zo Svätého písma. Ján s Ondrejom sa stávajú učeníkmi na podnet Jána Krstiteľa, a to vtedy, keď sa o Ježišovi vysloví: „Hľa, Baránok Boží! (Jn 1,36). Tieto slová znamenajú pre nich zmenu učiteľa, a to od Jána Krstiteľa smerom k Ježišovi, ktorý ich má viesť ďalej. Stretnutie môže byť aj sprostredkované. Vieme, že Ondrej privádza svojho brata Šimona-Petra ku Kristovi. Filip privádza k Ježišovi Natanaela. Ježiš však môže aj priamo osloviť človeka, ktorý na začiatku ani len netuší, čo sa s ním deje. Spomeňme si na mýtnika Léviho. On chce len zo zvedavosti vidieť Ježiša. Vylezie preto na figovník. Keď Ježiš prechádza okolo, zastaví sa pod figovníkom a osloví Matúša: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19,5).
Pozvanie stať sa učeníkom Krista, čiže kresťanom, je pre nás často vec záhadná, a predsa je to pre nás zároveň aj veľká milosť, ktorú si máme vážiť. Je potrebné si uvedomiť, že pozvanie ísť k Ježišovi je zároveň aj definíciou kresťana. Kresťanom je ten, kto prichádza k Ježišovi. Cesty, ktorými môžeme prichádzať k Ježišovi, sú rôzne, a predsa v Ježišovi nachádzajú svoj cieľ. V modlitbe, ktorá môže byť rôzna, v rozjímaní, v čítaní Svätého písma, strelné modlitby..., ďalej, keď počúvame slová o Bohu a sprítomňujeme si ho vo svojom živote. Keď sa vo svojom živote snažíme žiť tak, že robíme len to, čo by sme robili aj vtedy, keby bol Ježiš vedľa nás. Vieme, že v Bohu žijeme, hýbeme sa a sme. Snažme sa robiť len to, čo by Boh robil na našom mieste. Snažme sa predchádzať ťažkým hriechom. Privádzajme aj iných k Ježišovi svojím príkladom. Toto znamená byť kresťanom a zároveň dať tú najkrajšiu odpoveď na pozvanie Ježiša: “Poďte a uvidíte!“ (Jn 1,39).
Z toho však máme ešte viac úžitku ako povinností. Vieme, že všetko čo robíme pre Boha, nepridáme mu tým na jeho veľkosti, svätosti a sláve. On toto všetko má vo zvrchovanej miere. Toto všetko ide v náš prospech, na náš úžitok. A to nech nás povzbudzuje ešte viac a zodpovednejšie si plniť svoje povinnosti veriacich kresťanov. Je smutné, keď na pozvanie človeka, ktorý to myslí s nami dobre, chce nám pomôcť, prejavuje nám pozornosť a lásku, odpovedáme nevšímavo, prípadne, neprijmeme jeho pozvanie k dobrej veci, na užitočné stretnutie. Ako to bolí toho človeka! Uvedomme si, že keď neprijmeme pozvanie Ježiša, odkladáme ho, zamieňame niečím menej hodnotným, aká je to urážka Boha! Aký hriech! Môžeme hovoriť o sebe, že sme kresťania, keď Krista neprijímame? Využime čas prvého týždňa nového roka na to, aby sme sa nakontaktovali na Krista. Ján Krstiteľ akoby aj nám hovoril: Hľa, Baránok Boží. Hľa, váš Vykupiteľ a Spasiteľ. Ja som vám ukázal cestu za ním. Amen.