Meditácia na 10.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 21b - 28
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Ježiš má moc
Veľa ráz sme sa už v našom živote presvedčili, aké slabé je naše ľudské slovo. Voláme o pomoc, ale náš hlas nemôže preraziť múry izby, zaniká vo vzduchu po niekoľkých metroch. Nik nás nepočuje a naše volanie je bezmocné. Nedarí sa nám pri práci a my sa hneváme, kričíme, rozkazujeme, a naše slová sú bezmocné. Nič sa nehýbe, ani lístie na strome. No ešte ťažšie preniká naše slovo vtedy, keď má preniknúť do srdca druhého človeka. Ako často sa stáva, že poviete niečo v dobrom svojmu dieťaťu, prosíte ho, sľubujete mu, rozkážete mu – a ono nič! Naše slová sa vracajú k nám ako ozvena.
Ale môže sa stať aj opak. Úprimné prosby dieťaťa sa bezmocne odrážajú od tvrdého sebectva rodičov. A práve na tomto pozadí vynikne sila Božieho slova.
Evanjelium rozpráva o učení, ktoré má moc, nad ktorým žasli všetci prítomní. Ježiš v Kafarnaumskej synagóge dokázal svoje učenie skutkom, keď oslobodzuje človeka od nečistého ducha. Hlavným bodom tohoto úryvku z evanjelia je pojem moci. Ježišova moc sa ukázala v slove i v čine. V popredí záujmu nie je posadnutý, ale Ježiš, na ktorého ukazuje i sám posadnutý: „Viem, kto si: Boží Syn“.
Takto bol v Starom zákone označený prorok, ktorý sa neskoršie spája s postavou očakávaného Mesiáša. V Ježišovom prípade slovo a čin tvoria jednotu. Pavol neskôr o tom píše Korinťanom: „Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa všetka viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci“ (1 Kor 2,4-5). Preto nezáleží na tom, čo Ježiš učil a robil, ale na tom, kto je.
Keď naše slovo je také slabé, odkiaľ má potom svoju pevnosť a stálosť náš život, celý ľudský rod, ba celý svet? Musí tu byť mocné Božie slovo, ktorým povstalo všetko a ktoré riadi všetko. Boh sa zjavuje svojmu ľudu ako mocný vo svete, ako mocný v dejinách. Najväčším prejavom jeho moci je jeho láska. V láske sa zjavila sila Božieho slova. Takým bol i jeden z prvých zážitkov jeho učeníkov z evanjelia. Ježišovo slovo má moc nad prírodou, nad chorobami, nad nečistými duchmi, nad hriechom i smrťou. Preto sa všetci divili, aké mohutné je toto nové učenie.
My sa dnes nepozastavujme nad údivom prítomných. Dnes s odstupom dvoch tisícročí, keď vidíme celý dlhý reťaz tých, ktorí prijali Ježišovo učenie a spoznali moc a silu jeho slov, sme šťastní, že patríme medzi tých, ktorým sa dostalo tohoto poznania jeho lásky. Do tohto radu bez počtu iste patríme i my. S úžitkom vypočuté evanjelium má v praxi - v našich myšlienkach, slovách a skutkoch urobiť zmenu. Vieme, že bez nás Ježiš nás nemôže spasiť, hoci zomrel za nás a vykúpil nás. Potrebuje našu spoluprácu. Máme takého Učiteľa, ktorého nám úprimne závidia neveriaci. Učiteľa, ktorý vlastným životom potvrdil pravdivosť a hodnotu svojich slov. Dejiny hovoria, že tí, čo v Ježišovo učenie skladali svoju dôveru, neboli sklamaní. Hoci mnohí zomreli pre Ježišovo učenie, získali večnú odmenu. Hoci mnohí boli prenasledovaní pre Ježiša, zvíťazili. Prečo? Pretože učil ich Ten, čo má moc bez začiatku a bez konca.
Modlime sa, bratia a sestry, aby dnešné Božie slovo preniklo do našich sŕdc, zažalo sa to, čo bolo chladné, prinieslo svetlo tam, kde bola už tma, posilnilo beznádej, a tak i my sa staneme svedkami učenia, ktoré má moc. Amen.