Meditácia na 11.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 1. týždňa v Cezročnom období | Mk 1, 29 - 39
Keď Ježiš vyšiel z kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala. Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú." On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Ježišov príklad
Martin Buber v knihe O moderných vynálezoch píše: Raz povedal rabín svojmu poslucháčovi: "Na tomto svete niet ničoho, z čoho by sme sa nemohli poučiť." Poslucháč skepticky zareagoval a chcel svojho učiteľa vyskúšať, preto sa ho pýtal: "A čo sa môžem naučiť od železnice?" "To, že človek môže mnoho zmeškať, ak prepasie pravú chvíľu!" Ale poslucháč ešte vždy nebol spokojný: "A čo napríklad od telegrafu?" "To, že každé slovo je spočítané a zúčtované." Poslucháč urobil posledný pokus: "A čo sa dá naučiť od telefónu?" "To, že človek počuje tam, čo sa hovorí tu," povedal rabín.
Sme poslucháčmi Ježiša Krista. Čomu sa môžeme naučiť od svojho Učiteľa? Marek píše: „Včas ráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil“ (Mk 1,35). Pán Ježiš musel pomôcť mnohým ľuďom. Môžeme to vycítiť zo slov evanjelia, i keď to nie je v stave ako opísal Marek, ktorý sa uspokojil len s poznámkou: „I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov...“ (Mk 1,34).
Vieme, že Pán Ježiš netúžil, a ani nehľadal uznanie od ľudí. Ba práve naopak, často uzdraveným prísne zakazuje, aby nikomu o tom nehovorili. Jeho zaujímal iba človek, ktorý potreboval jeho pomoc. Ježiš však má starosť nielen o telo, ale i o dušu človeka. Vidíme, že cez uzdravené telo túži sa dostať do ľudskej duše. Vieme, že medzi nami sú i takí „veriaci“, ktorí o sebe povedia: "Ja nie som zlý človek. Nehnevám sa s nikým, nerozprávam zle, nekradnem.., tak prečo by som sa mal modliť, ísť na svätú omšu, alebo na spoveď?"
Pozrime sa ešte raz na počínanie Ježiša. Robil dobré skutky, uzdravoval, kriesil mŕtvych... Bol Boh a ďalej čítame, že si našiel čas i na oslavu svojho Otca, s ktorým je rovný. On to nepotreboval, a predsa dáva nám tým príklad. Nájsť si čas aj na oslavu Boha, na pravidelnú modlitbu, účasť na svätej omši, či pristupovanie ku sviatostiam. Chceme napodobňovať život Krista vo všetkom. Máme teda nájsť si čas nielen na pomoc blížnemu, poslúžiť mu, navštíviť ho, ale nezabúdajme i na duchovnú pomoc. Pomôžme chorému telu, ale nezabúdajme ani na pomoc chorej duši. Pomoc chorému telu sa často odmieňa slovami uznania a inými chválami, ale často skrytá modlitba nie je blížnym odmenená. Netúžime ani po odmene za duchovnú pomoc, ba práve naopak, tešme sa, že o tom nikto nevie, iba náš Otec a ten odmení našu snahu. Veríme v spravodlivú odmenu a trest, teda nedajme sa zlákať odmenou tu na zemi, ktorá je veľmi malá a slabá.
Vidíme Ježiša odchádzať z Kafarnauma do okolitých mestečiek, aby tam pokračoval. Nechce oslavu od ľudí, všetko robí pre vyššie veci. Nájdime si čas pre druhých. Pomôžme im po materiálnej stránke, no nezabúdajme však na duchovnú, najmä na modlitbu, aj keď to tí druhí nevedia oceniť, keď to považujú za stratu času, alebo vôbec tomu neveria. Povzbuďme sa pri tejto svätej omši, aby sme nestratili radosť i z tejto činnosti, ktorej príklad nám dal sám Ježiš.
Rabín svojimi slovami nepovzbudil a nevysvetlil len svojmu poslucháčovi, že na všetkých veciach sa môže veriaci človek povzbudiť vo svojej viere, ale zaiste oslovil aj nás. Amen.