Meditácia na 16.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 2, 18 - 22
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?"
Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov."
Naučme sa správne pochopiť
Mnohé veci a životné spôsoby nám tak zovšedneli, že keď príde k ich narušeniu, pôsobí to na človeka nepriaznivo. Preto skôr, akoby sme niečo posúdili, odsúdili, zavrhli, patrí sa trocha nad tým zamyslieť a vidieť vec zo všetkých strán. Vtedy k problému zaujmeme to správne stanovisko.
Marek opisuje podobnú situáciu z Ježišovho života. Ježiš je oslovený učeníkmi Jána a farizejov: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ (Mk 2,18).
Pripomeňme si niečo viac z Ježišovho života, aby sme pochopili odpoveď, ktorú im dal Pán Ježiš. Ježišovo učenie sa neznáša so starými praktikami židovských spôsobov a pôstov, ako sa neznáša záplata z nového súkna na starých šatách, alebo mladé víno v starých nádobách. Ježiš priniesol zmenu do zmýšľania ľudí. Tam, kde vládol smútok, Ježiš priniesol radosť. Tam, kde bola nenávisť, priniesol lásku.
Podobne je to aj s pôstom. Zmluva, ktorú uzavrel Boh s izraelským národom, bola predstavovaná ako duchovná svadba. Ježiš svoju novú zmluvu prirovnáva k svadbe. V evanjeliu nazýva sám seba ženíchom a svojich učeníkov vyhlasuje za družbov. Pôst bol prejavom smútku. Ježiš však vyhlasuje, že kým je medzi svojimi učeníkmi, je to pre nich čas radosti. Keď nadíde čas, že Ježiš im bude odňatý, to bude pre nich čas smútku.
Nová záplata a nové víno predstavujú Evanjelium, radostnú zvesť. Staré nádoby, staré šaty znamenajú dávnejšie prejavy izraelskej nábožnosti. Ježiš prináša nové spôsoby nábožnosti, pretože staré spôsoby už na to nestačia. Aj dnešná doba v pohľade na pôst dáva ešte novší pohľad, ale to už je pre veriaceho nesprávne.
Pozrite, otázka pôstu je pre mladých dnes smiešna, považujú ju za zastaralú. Cirkev poopravila otázku pôstu. Okolnosti doby sa zmenili. Aby veriaci človek nebol hneď vystavený hriechu, dovolila požívať mäsitý pokrm, ale žiada vynáhradu – desiatok ruženca, v piatok účasť na svätej omši, čítanie zo Svätého písma a podobne. Mnohí si však z toho zapamätali len prvú časť, že mäso sa jesť môže, ale na vynáhradu si nespomínajú.
Správne pochopiť pôst je zvlášť dôležité i v dnešnej dobe. To neznamená, že postiť sa máme iba vtedy, keď máme pokazený žalúdok, keď nám to predpíše lekár, prípadne, keď vidíme, že nám pribúdajú kilá a chceme si udržať postavu. Vtedy sa trápime hladovkami, pôstami a podobne.
Pohľad na pôst musí byť nám veriacim jasný. Jedná sa o to, aby sme si pripomenuli udalosť z piatku, keď sa zrodila naša spása. Smrť Krista na kríži je pre nás taká veľká udalosť, že si ju nemáme pripomínať len na Veľký piatok pôstom bez mäsa, prípadne na prvý piatok v mesiaci, ale každý piatok v týždni. Zrieknuť sa mäsa, kávy, cigarety a iných maškŕt môže nás len obohatiť, plnšie prežiť slovo pôst a pritom sa bude jednať o niečo nové, osožné a pre nás i príťažlivé.
Na pôst sa môžeme pozerať i takto: Židia poznali veľký morálny význam sebakontroly, sebaovládania, že bez toho sa nezaobíde duchovný rast osobnosti. Preto do cvičenia sebakontroly a sebaovládania patril i pôst. To vedel aj Pán Ježiš. On pripravuje svojich učeníkov aj na väčšie kríže, ako je pôst. Pripravuje ich na utrpenia, prenasledovania, a dokonca i na mučenícku smrť. A k tomuto stupňu hrdinstva a mravnej výšky sa nemožno dostať bez každodenného sebazáporu. Vieme, že ľudia, ktorí dokážu trpezlivo znášať kríže, ťažkosti a choroby svojho života, dokážu viac, ako sa zrieknuť mäsa, postiť sa. Vedieť sa ovládať, kontrolovať, zvíťaziť nad sebou samým je predsa skutočné víťazstvo.
Kto čítal knihu Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského, zaiste sa stretol aj s touto témou: Natoľko pokročíš, nakoľko na sebe urobíš násilie, nakoľko sa vieš ovládať, odriekať, kontrolovať sa...
Máme teda do života nové podnety k novému obohateniu a získaniu zásluh. Nedovoľme, aby nám zovšednelo Ježišovo učenie. Premýšľajme, uvažujme a zaiste nájdeme to, čo sa nedá ničím vynahradiť. Amen.