Meditácia na 20.01.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 2. týždňa v Cezročnom období | Mk 3, 13 - 19
Ježiš vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo značí synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.
Ježiš volá i dnes
V týchto dňoch vrcholí podávanie prihlášok na stredné a vysoké školy. Aby to rozhodnutie bolo správne, k odboru, na ktorý sa mladý človek hlási, musí aj niečo cítiť. Mal by vedieť, čo sa od neho asi bude vyžadovať, v čom bude spočívať náplň jeho práce i jeho ďalšieho života.
Marek v evanjeliu nám vykresľuje niečo podobné, čo prežívajú mnohí žiaci a študenti. Je tu však jeden rozdiel. Na strednú či vysokú školu sa človek hlási a oni si vyberajú. V Ježišovom prípade Marek opisuje takto: „Ježiš povolal k sebe tých, ktorých sám chcel a oni prišli k nemu“ (Mk 3,13). Vieme, že je rozdiel medzi povolaním a zamestnaním. Podstatou zamestnania je snaha zarobiť, pozerá sa na osobný prospech a úžitok. Pravda, aj zamestnanie sa môže zmeniť na povolanie. Povolanie je vec kvalitatívne vyššia. Človek ho musí robiť z presvedčenia, s radosťou a s tým čo robí, akoby splynul v jedno. Nepozerá na zisk, na námahu, obete. Miluje túto svoju činnosť. Ježiš si vyberá a povoláva. Je to dar. Darom je teda každé kňazské povolanie, rehoľné a vôbec duchovné, nevylučujúc i laické poslanie veriaceho kresťana. Vieme, že takéto vyberanie je často plné záhad, že človek ani nevie, k čomu ho Boh volá. Jednoducho príde chvíľa, niekedy naraz, inokedy to trvá dlhšie, v človeku to dozrieva, až nakoniec povie svoje: "Áno".
Vieme, že za Ježišom chodili veľké zástupy. Zo zástupu si Ježiš vyvolil Dvanástich, o ktorých Marek píše: „... a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých duchov...“ (Mk 3,14). Ježiš si ich najprv vyvolil, vybral z mnohých a až potom im dáva náplň ich činnosti. Učí ich, vedie, obdarúva zvláštnou mocou, silou, poslaním. Nebolo to nič ľahké aj pre tých, ktorých si Ježiš povolal. Ján a Ondrej pre Ježiša opustili svojho učiteľa Jána Krstiteľa. Ondrej priviedol k Ježišovi brata Šimona, ktorý na Ježiša zo začiatku pozeral s nedôverou, veď mal už svoju rodinu. Bol to zaiste človek rozhľadený, cítil zodpovednosť za svoje skutky. Filip priviedol Natanaela, ktorý ešte Ježiša ani nevidel a ironizoval ho. A keď sa stretne s Ježišom, jeho pohľad i postoj sa celkom zmení. Jakub a Ján zanechajú svojho otca Zebedeja na lodi i s najatými robotníkmi a idú za Ježišom. Matúša si povolal z figovníka, na ktorý vyliezol zo zvedavosti, aby videl Ježiša, ktorý mal okolo prechádzať. O Judášovi vieme, že bol zo všetkých dvanástich Ježišových učeníkov najviac vzdelaný.
Ježišovým nanebovstúpením sa nekončí jeho činnosť. Vieme, že pomocou Ducha Svätého, ktorého prisľúbil apoštolom, Ježišova činnosť sa rozvíja a šíri ďalej. V Skutkoch apoštolských čítame, že na uprázdnené miesto po zradcovi Judášovi apoštoli losovaním volia spomedzi tých, čo ich sprevádzali. Peter vtedy takto prehovoril k ostatným apoštolom: „Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania. A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. A modlili sa... Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom“ (Sk 1,21-26). Ale Ježiš i tajomným spôsobom si volá Šavla z Tarzu, ktorý ide do Damasku chytiť kresťanov, aby ich odviedol v okovách. Stačí jedno oslovenie: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (Sk 9,4-5). A vieme, že z prenasledovateľa Šavla sa stáva apoštol národov Pavol.
Takto môžeme kráčať dejinami Cirkvi a nájdeme zvláštnu reťaz, ktorá nikde nie je pretrhnutá, čo sa týka odovzdávania moci a úradu apoštolov. I dnešní biskupi sú nástupcami apoštolov. Hovoríme tomu, že v našej Cirkvi je hierarchická postupnosť. Aj dnes si Pán Ježiš volá. Bez násilia. Často ticho, akoby šeptom a skromne čaká na odpoveď.
Veľa je povolaných, ale málo vyvolených. Takto sa modlime v modlitbe za povolania. Boh si sám volá. Kto však toto povolanie prijme, nemusí mať strach. Boh nielenže povolá, ale dá aj potrebné milosti. Modlime sa za nové a bohaté duchovné povolania. Amen.
Zrada viery
Zaiste, každý z nás sa už stretol s ľuďmi, ktorí sú iného vyznania. Oni veria v Boha, ale napríklad neuznávajú, tak ako my, Pannu Máriu, o ktorej hovoria, že bola ako každá iná žena. Ale stretli ste sa aj s ľuďmi, ktorí neveria v Ježiša Krista, veria len v Starý zákon a prípadne v to, čo im v ich živote vyhovuje. A tak v poslednom čase vzniká mnoho cirkvičiek, siekt, ktoré lákajú ľudí pod rôznymi zámienkami, sľubujú im tu na zemi raj, bohatstvo a ľudia sa dajú na sladké reči nachytať. Potom často príde sklamanie, slzy. Mnoho ľudí tento ťažký a zúfalý stav ukončí tragicky.
Ako mnohí ľudia túžia po výdobytkoch vedy a techniky, tak mnohí túžia po atrakciách i v duchovnom živote. Mnohí sa pýtajú. Prečo sa tak rozumný človek dal zlákať k zapredaniu viery, že zanechá i rodinu, deti, manželku a ide za spoločnosťou, ktorá od samého začiatku hlása pochybné názory, rozvracia spoločenský poriadok? Čo vedie ľudí k tomu, že svoju vieru zradia?
Evanjelista Marek opisuje v evanjeliu to, ako Ježiš si povolal za sebou Dvanástich, aby ich vyučil, aby nadobudli vedomosti o jeho učení, o nebeskom Otcovi, o živote s Bohom, a tak ich poslal robiť to, čo robil on. Učiť tak, ako učil Ježiš a robiť ľudí šťastnými. Evanjelista uvádza aj mená Dvanástich. Ako prvého uvádza Šimona, ktorého ustanovil neskoršie za viditeľnú hlavu na zemi, ktorého voláme aj prvým pápežom a ktorému zmenil meno na Peter-Kéfas-Skala. Akoby povedal, že jedine na pevnom základe, na učení Ježiša Krista a v pevnej jednote je sila. Jeho brata Ondreja, Jakuba a Jána – synov Zebedejových – povolal, keď boli na lodi svojho otca Zebedeja i s najatými robotníkmi. Pre svoju výbušnú povahu, keď nechceli v jednej samaritánskej osade prijať Ježiša a jeho učeníkov, hovoria Ježišovi, aby na nich poslal pohromu z neba, nazval ich „Synovia hromu“ – „Boanerges“. Ďalej povolal Filipa a Bartolomeja, ktorí boli rybári, mýtnika Léviho, iným menom Matúša, ktorého pre jeho zamestnanie ako vyberača nenávideli všetci obyvatelia Kafarnauma. Potom neveriaceho Tomáša, Jakuba, Alfejovho syna, Tadeja, Šimona, ktorý pochádzal z kraja, kde žil v minulosti praotec Jakub ako vyhnanec a Judáša Iškariotského, ktorý ovládal viaceré reči a bol najvzdelanejší z apoštolov, nebol ani rybárom, ani remeselníkom. Bol to človek, ktorý nevedel, čo chce, čo sa aj neskôr ukázalo, keď dokáže Krista zradiť za tridsať strieborných a nakoniec ich vráti so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv“ (Mt 27,4). Ide a obesí sa.
Takúto pestrú spoločnosť si vybral Ježiš za svojich učeníkov. Na rôznych povahách, ktoré mali apoštoli, rozhodol sa vybudovať svoju Cirkev. Im zveril mnohé veci: uzdravovať, kriesiť mŕtvych, vyháňať zlých duchov. Dal im to, čo nikdy žiaden prorok v Starom zákone nedal svojim učeníkom. Ľudia žasli nad tým, keď videli, ako si počínajú apoštoli v mene Ježišovom. Ani Ján Krstiteľ, ktorého skôr považovali za Mesiáša, neurobil žiadny zázrak ako Ježiš a tým viac nemohol dať túto moc svojim učeníkom. Veď medzi Jánových učeníkov patrili aj Ondrej a Filip, ktorí po Ježišovom krste v Jordáne odchádzajú od Jána, ktorý ich posiela za Ježišom, keď im hovorí: „Hľa, Baránok Boží. Ja nie som mu hoden rozviazať remienky na obuvi“ (Jn 1,36).
Títo tvorili základ prvej Cirkvi. Oni sa pri Poslednej večeri stávajú kňazmi, keď im Ježiš dáva moc premieňať chlieb na jeho Telo a víno na jeho Krv slovami: „... toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24). Tým istým apoštolom, okrem Judáša, ktorý už nebol medzi apoštolmi, dal po svojom zmŕtvychvstaní moc odpúšťať hriechy slovami: „Komu odpustíte hriechy, bude mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20,23). Vieme teda presne mená apoštolov, ktorí sa stali základom a dostali moc od Krista, aby ľudí celého sveta urobili šťastným a pomohli im prežiť svoj život tak, aby sa po jeho skončení dostali do večného spoločenstva, kde každý bude vidieť Boha z tváre do tváre takého, aký je.
Modlime sa za zjednotenie veriacich vo svete. Modlime sa za jednotu vo viere. Teda i za Židov, protestantské cirkvi, mohamedánov, šintoistov, a mnohé zblúdené spoločenstvá, aby sa vytvoril jeden ovčinec, ako to povedal i Kristus: Bude jeden ovčinec a jeden pastier.
Keď bol Svätý Otec na návšteve v Anglicku, v televízii som pozeral priamy prenos z týchto neopakovateľných slávností, keď sa v bývalej Canterburskej katedrále, ktorá patrila prv rímskokatolíckej Cirkvi, od ktorej sa Henrich VIII. odtrhol, pretože nechcel pápež vyhlásiť jeho platné manželstvo za neplatné, aby sa potom druhý raz mohol oženiť. V tejto katedrále sa stretol Ján Pavol II. so svojím sprievodom, v ktorom boli kardináli, biskupi, arcibiskupi s anglikánskym prímasom – akoby ich pápežom, keď v kostole vedľa katolíka stál anglikán, metodista, adventista, letničiar... a všetci sa modlili spolu modlitbu O t č e n á š - modlitbu, ktorú naučil Ježiš svojich učeníkov a ktorú sa modlia všetci veriaci. Bol to veľký krok k jednote.
Mnohí dnes vidia, že v histórii sa urobilo veľa chýb, omylov, došlo k mnohým nedorozumeniam, za čo teraz svet trpí, ale aspoň bludári, nepriatelia Cirkvi vidia, že naša viera nie je založená na náuke ľudí, lebo by sa bola už dávno rozpadla, ale na učení Ježiša Krista, Boha, ktorý i dnes volá nových Šimonov, Petrov, Jánov..., ale i Márie, Magdalény. Volá i nás, aby sme budovali pokoj, a tak splníme i prianie týchto dní, keď sa budeme modliť za tých, ktorí blúdia. Amen.
info TK KBS | 1/2: Gloria.tv | YouTube | 2/2: Gloria.tv | YouTube