Meditácia na 01.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6,1-6
Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Vedieť pochopiť, uznať
Naša doba trpí zvlášť nebezpečnou chorobou - pohŕdaním. Kto spočíta slzy, neprespaté noci tých, ktorí za lásku chceli trocha lásky a namiesto toho sa im dostalo pohŕdania. Nemáte aj vy, rodičia takéto skúsenosti? Alebo i vy ostatní? Ak áno, tak toto evanjelium vás chce povzbudiť. Ak nie, tak je pre vás vážnou lekciou, aby ste sa pohŕdania nedopustili voči niekomu, kto vás miluje.
Ježiš si smutne povzdychol: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (Mk 6,4). Ježiš mal zaiste Nazaret rád, a to nielen preto, že tam prežil najdlhšiu časť svojho života, veď ho voláme Nazaretským, ale zaiste aj preto, že tam bývala jeho matka. Na začiatku sa preslávi svojím učením. V jednu sobotu navštívi synagógu, aby svojim rodákom vysvetlením textu, prejavil radosť. Neporozumeli mu. Práve naopak, povstala otázka: „Vari to nie je tesár, syn Márie... ?„ (Mk 6,3). A hoci cítili, že ich rodák si počína ináč ako oni, predsa ho neprijali, nedali mu tú úctu, ktorej sa Ježišovi dostalo v Kafarnaume a inde. Ježiš sa však nedá znechutiť. Hoci ako Marek poznamenáva, že neurobil tam nijaký väčší zázrak, iba vkladaním rúk uzdravil niekoľko chorých a čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých osadách a vyučoval. Ježiš rodákom zovšednel. Nevideli v ňom nič neobyčajného. Pozerali na Ježiša nesprávne. Rovnako aj o budúcom Mesiášovi mali nesprávnu predstavu. To znamená, nemali nadprirodzenej viery a tu je hlavná príčina problému.
Nezovšednel aj nám v niečom Ježiš? Prichádza medzi nás a my ho prijímame ako čosi samozrejmé. Mnohí práve preto už pohŕdajú Ježišom. Úcta k Ježišovi však u mnohých zostala. Aj dnes je dosť takých kresťanov, ktorí sa nesprávajú k Ježišovi ako jeho rodáci. Hoci mnohé veci nám zovšedneli, viera nie. Vieme, že z viery, ktorá je minulosťou, sa žiť nedá. Naša viera musí byť vierou živou. Plne si uvedomujeme, že nestačí to, že pochádzame z dobrej veriacej rodiny, ale chceme hovoriť: My tvoríme dobrú veriacu rodinu! Takýmto postupom nespôsobíme Ježišovi smútok, aby sa vyslovil o nás ako o obyvateľoch Nazareta: „Prorokom nepohŕdajú nikde, iba v jeho otčine...“ (Mk 6,3).
Ježiš miloval svojich rodákov. Ježiš i dnes miluje všetkých, ale nikoho násilím neťahá k sebe. Vieme však, čo nám chce toto evanjelium povedať? Pomôžme si prirovnaním. Vieme, že každý stroj potrebuje kontrolu, prehliadku, generálku. Každý sklad, obchod, úrad potrebuje inventúru či kontrolu. Nepotrebujeme niečo podobné z času na čas aj my v našom duchovnom živote? Dávame úctu Bohu tak a takú, akú si od nás vyžaduje, praje a patrí sa mu preukázať? Nesmieme sa vo svojom vzťahu k Ježišovi stavať tak ako k veciam, ktoré sa nám prikazujú, nariaďujú, sú predpísané. Naša viera je bohatšia, plnšia, krajšia, keď nám Ježiš nezovšednie ani v tej najčastejšie konanej veci.
Dnes by sme si mali rozohriať svoje srdcia a Ježišovi preukázať ešte viac lásky, veď napokon - na to sme na svete. Chceme žiť tak, že svoju vieru nebudeme brať ako vec debaty, filozofie, ale ako vec praxe, čo chceme dokázať aj vo svojom živote, v dôstojnej modlitbe, sebazápore... Každý z nás to cíti sám, keď sme nežili a nežijeme svoju vieru naplno. Veľa našich bratov a sestier trpí a rozširuje nebezpečnú chorobu, keď nežijú svoju vieru a ešte aj pohŕdajú Ježišom a jeho učením.
V evanjeliu sám sa nám dáva v lieku, aby sme sa uzdravili z tejto prípadnej choroby, alebo berme ho ako prevenciu proti našej neláske voči Ježišovi. Amen.