Meditácia na 03.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 4. týždňa v Cezročnom období | Mk 6,14-29
Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." Iní hovorili. „To je Eliáš." A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!" Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať."
Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.
Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa."
Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Zomreli za pravdu a dobro
Keď ste pozorne sledovali toto evanjelium, možno ste si spomenuli na anglického dramatika Oscara Wilda, ktorý napísal divadelnú hru s názvom Salome. Slovenský básnik Hviezdoslav je autorom tragédie Herodes a Herodiada. Touto témou sa ďalej zaoberajú aj iné literárne formy a tiež niektoré filmové diela. Prečo?
Marek majstrovsky zaznačil udalosti okolo Ježiša Krista, keď Herodes pod tlakom výčitiek svedomia povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať“ (Mk 6,16). Príbeh z evanjelia je ako epizóda z nejakého románu. Kráľ slávi narodeniny, mladá dievčina tancuje pred vyberanou spoločnosťou a za odmenu si môže vysloviť prianie. Pre kráľovnú, matku dievčaťa, nadišla chvíľa, aby sa mohla pomstiť nepohodlnému kritikovi. Pretože kráľ je slaboch, Ján Krstiteľ musí zomrieť. Stačí trocha intríg v pravú chvíľu, aby bol muž Boží zabitý.
Naše storočie obohatilo svet o novú disciplínu, o atómovú fyziku. Tá vniesla do povedomia ľudstva pojem reťazová reakcia. Jej základňou je spôsobilosť neutrónov, ktoré sa uvoľnili alebo vznikli pri rozpade atómového jadra, vyvolávať rozbíjanie ďalších atómových jadier. Človek riadenú a usmerňovanú reťazovú reakciu v jadrových reaktoroch môže úspešne použiť na ochranu a rozvoj ľudského života. Naproti tomu, ak reťazovitá reakcia prebieha lavínovite a človek ju nemôže ani kontrolovať, ani usmerňovať, napríklad pri výbuchu atómovej bomby, potom plodí len hrôzu, nešťastie a skazu.
Aj v mravnej oblasti môžeme hovoriť o reťazovej reakcii. Dobro plodí nové dobro, zo zla narastá ďalšie zlo. Základom každej ľudskej aktivity, ktorú možno kvalifikovať ako mravne dobrú alebo zlú, je myšlienka, ktorá už sama osebe je buď v súlade s mravným zákonom, alebo je s ním v rozpore. Z myšlienky vzniká, alebo sa uvoľňuje nápad, popud, pohyb, ktorý sa potom prejavuje raz skutkom, inokedy slovom. Každý skutok má svoje dôsledky, každé slovo má svoje dozvuky; ak vie človek usmerňovať chod svojich myšlienok, ak dokáže ovládať svoje vášne a náruživosti, ak rozumom kontroluje svoju činnosť a vôľou panuje nad ňou, jeho slovo môže prinášať ľuďom radosť, šťastie a z jeho skutkov môžu mať ľudia mnoho úžitku.
Ak sa však človek stane hračkou svojich vášní a náruživostí, ak temné sily zla zastrú hmlou rozhľad jeho rozumu a ochromia moc jeho vôle, potom môže zlo jeho slov vyrásť bolesť aj žiaľ, potom ovocím jeho skutkov môže byť hanba a strach, bieda a smrť.
Herodes Antipas bol synom Herodesa Veľkého, ktorý chcel zahubiť malého Ježiša po jeho narodení v Betleheme. Od otca dostal dedičstvo-vládu nad Galileou a Zajordánskom. Odohnal od seba svoju zákonitú manželku, keď spoznal Herodiadu, manželku svojho brata Filipa. Odlákal mu ju. Vstúpil s ňou do hriešneho cudzoložného pomeru. Ján Krstiteľ mu ostro vyčíta: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata“ (Mk 6,19). Antipas, hoci vzbĺkol prudkým hnevom proti Jánovi, vedel sa ovládať. Nedal ho hneď zabiť, pretože sa bál Jána, keďže sa vedelo, že je to muž spravodlivý a svätý. Dal ho uväzniť do žalára pod svojím hradom Macherusom. Herodiada bola vlastne neterou Herodesa, pretože bola dcérou Aristobula, ktorý bol tiež synom Herodesa Veľkého a ktorého dal jeho vlastný otec zavraždiť. Herodiada bola manželkou Filipa, taktiež syna Herodesa Veľkého. Salome bola ich dcéra. V čase, keď si ako odmenu za svoj tanec žiadala hlavu Jána Krstiteľa, mala asi devätnásť rokov.
Biblia neuvádza meno Herodiadinej dcéry Salome. Známe je z diela Židovské starožitnosti, ktoré napísal grécky historik Jozef Flávius. Herodes bol hrozný vrah. Z jeho školy vyšiel syn Herodes Antipas a Herodiada s dcérou Salome. Ján musel počítať, že za také napomenutie, ktoré adresoval Herodesovi a jeho nezákonnej manželke, môže ho čakať jedine tvrdý trest. Len sa čakalo na príležitosť: kedy, kde a ako. Podobné veci sa udiali v dejinách nejeden raz.
Dnes si zvlášť pripomíname, že Ján i Kristus nadovšetko milovali pravdu a dobro. Je piatok. Spomienka na smrť Pána Ježiša. Ježiša zradil Judáš, nie Salome. Salome bola navedená matkou. Judáš túžbou po peniazoch.
Čo to znamená pre nás? Musíme si osvojiť to, čo milovali Ježiš a Ján Krstiteľ: pravdu a dobro. Toto je najistejšie víťazstvo. Ján úspešne splnil svoje poslanie proroka, Ježiš Vykupiteľa a Spasiteľa sveta. Prosme Božské Srdce Ježišovo o silu vytrvať v dobrom až do konca svojho života. Amen.